Kostol Premenenia Pána (Sedlice)

Kostol Premenenia Pána je farský kostol vo farnosti v Sedliciach.

Kostol Premenenia Pána z roku 1859 a budova fary z roku 1877 v Sedliciach

Charakteristika upraviť

Kostol bol založený v roku 1859 a konsekrovaný 10. februára 2001. Konsekroval ho arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. Od roku 1999 až do konsekrácie prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Celkové náklady činili takmer 1 800 000 Sk. Veriaci farnosti v mesačných zbierkach obetovali viac ako 1 200 000 Sk. Ostatné obetovali ako milodar veriaci z Kanady , farnosť Sarnia Ont.

História upraviť

Biskup Čech v roku 1826 navrhol aby v Sedliciach bol postavený nový kostol. Za tým účelom bola v Košickom biskupstve vyhlásená zbierka. Celý proces okolo výstavby nového kostola bol veľmi zložitý a jednania o jeho výstavbe trvali až do roku 1854, kedy sa 24. septembra na fare v Sedliciach stretla ustanovená deputácia, v ktorej boli zastúpení rímskokatolícki aj gréckokatolícki veriaci a tí sa dohodli na konkrétnom postupe pri budovaní nového kostola. Z predložených návrhov na výstavbu kostola biskup Fábry 15.8.1858 schválil svojim podpisom návrh staviteľa Martina Rotha, ktorého rozpočtové náklady boli najnižšie a tvorili v úhrne 3 500 vtedajších florénov . (Poznámka: Do konca roku 1891 sa v Rakúsko-Uhorsku používal ako mena zlatý (zlatník, zlatka, gulden, florén). Potom platila ako mena „koruna“, ktorá vychádzala zo zlatého v pomere 1 zlatý = 2 koruny.) Nový kostol začali stavať na jar roku 1858. V januári 1859 už bol kostol po stavebnej stránke dokončený. Oltár a katedru postavil prešovský sochár Gustáv Zempliner. Obrazy v kostole a to obraz Najsvätejšej Trojice a obraz Premenenia Pána namaľoval maliar Jozef Gaľavský zo Solivara. 7. augusta 1859 bol kostol slávnostne benediktovaný. [1] Ďalšie nástenné maľby vytvoril v roku 1918 akademický maliar Jozef Hanula a premaľby v päťdesiatich rokoch dvadsiateho storočia urobil prešovský maliar Mikuláš Jordán. [2]

 
Pôvodný plán kostola z roku 1858

Od roku 1918 pôsobili v tomto kostole títo farári:

  • Mgr. Jozef Kandráč 2009 -
  • ThDr. Jozef Heske PhD. 2002 - 2009
  • Mgr. Marek Hudačko 1997 - 2002
  • Vendelín Korínek 1981-1996
  • Jaroslav Naščák 1978-1981
  • Anton Lesník 1977-1978
  • Andrej Palša 1974-1977
  • Ján Macko 1971-1973
  • Anton Majcher 1964-1971
  • Ján Kern 1952-1964
  • Ján Kuča 1945-1952
  • Ján Pál 1943-1945
  • Ľudovít Ortuta 1942-1943 excurendo viacerí kňazi
  • Štefan Toth 1927-1935 excurendo z Radačova
  • Anton Dujsík 1916-1926, 1936-1942 [2]

Zvony upraviť

Poslanie zvonov veľmi pekne a výstižne charakterizuje veta: ... „ Zvony živých volajú, mŕtvych oplakávajú a blesky lámu“ ... Zvony sprevádzajú ľudí pri ich každodennom živote, už od pradávna. V rímskokatolíckej cirkvi už v 10. storočí pápež Ján XIII. ako prvý pri posviacaní zvonov dal zvonu aj meno. V tom čase vznikli aj ranné, poludňajšie a večerné zvonenia k modleniu. Nadprirodzené účinky zvonenia v čase blížiacich sa živelných pohrôm - búrky a k zaháňaniu zlých duchov - démonov, boli zaznamenané v 11. storočí.

 
Kostolné zvony

Farský kostol Premenenia Pána v Sedliciach má vo svojej veži 3 zvony. Veľký zvon pochádza z roku 1824 a je na ňom reliéf svätého Michala Archanjela. Jeho hmotnosť je asi 450 kg, odliali ho v prešovskej dielni Františka Lecherera. Stredne veľký zvon odliali v roku 1924 a dominuje mu reliéf svätých Cyrila a Metoda. Hmotnosť zvona je 200 kg. Bol odliaty v dielni Alojza Kurbela v Trnave. Najmenší zvon nesie symbol Ružencovej Panny Márie a je z roku 1924. Jeho hmotnosť je asi 70kg. Odliali ho tiež v dielni Alojza Kurbela v Trnave. [3] (Mgr. Jozef Kandráč, farár)

Existuje indícia, že veľký zvon svätého Michala Archanjela z roku 1824, bol odliaty až po veľkom požiari 6.augusta 1824, kedy zhorela celá obec aj s vežou vtedajšieho kostola, pritom oheň kostolný zvon roztavil. Nový zvon z roku 1824 bol umiestnený ešte do provizórnej veže, požiarom poškodeného kostola. Až po rozobraní starého a dokončení nového kostola, bol tento zvon v roku 1859 premiestnený do veže nového kostola. Ostatné dva zvony, odliate v roku 1924, pribudli vo veži kostola ako spomienka na uplynutie 100 rokov od zničujúceho obecného požiara.

Literatúra a zdroje upraviť

Referencie upraviť

  1. Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 117
  2. a b Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 100 až 118.
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-02-10]. Dostupné online. Archivované 2016-08-19 z originálu.

Iné projekty upraviť

Súradnice: 48°55′01″S 21°07′22″V / 48,917073°S 21,12282°V / 48.917073; 21.12282