Kostol svätého Antona Padovského (Konstanca)
Kostol svätého Antona Padovského (rum. Biserica Sfântul Anton de Padova), známy aj pod názvom Bazilika svätého Antona Padovského (rum. Bazilica cu hramul „Sfântul Anton de Padova”) je budova rímskokatolíckeho kostola z prvej polovice 20. storočia, nachádzajúca sa na ulici strada Titulescu Nicolae v historickom centre mesta Konstanca v konstanckej župe v Dobrudži v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4]
| Kostol svätého Antona Padovského | |
| rímskokatolícky kostol | |
 pohľad na východnú bočnú fasádu chrámu
| |
| Štát |  Rumunsko
|
|---|---|
| Župa | Konstanca |
| Mesto | Konstanca |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| Súradnice | 44°10′20″S 28°39′32″V / 44,1721163°S 28,6587672°V |
| Dĺžka | 25 m |
| Šírka | 14 m |
| Výška | 16 m |
| - najvyššej veže | 32 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 1 |
| - počet poschodí | 1 |
| Architekt | Romano de Simon |
| Štýl | neorománsky |
| Výstavba | |
| - dokončenie | december 1938 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1938 |
  Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Constanța Catholic Basilica | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Charakteristika a dejiny upraviť
Iniciatíva na výstavbu katolíckeho svätostánku prišla od katolíckych robotníkov, ktorí prišli do Konstance s cieľom postaviť železnice a prístavu. Ešte počas osmanskej nadvlády v roku 1869 tak vznikla na mieste dnešného kostola malá kaplnka.[1][2]
V roku 1886 bol na tomto mieste s podporou rumunských autorít a rakúsko-uhorského konzula v Konstanci postavený malý kostolík a neskôr v roku 1898 bol zväčšený.[1][2]
Stará budova v prvej polovici 20. storočia už nepostačovala rastúcemu počtu veriacich.[1][2] 9. augusta 1935 vikár Emanoil Kreis vybral svätého Antona Padovského ako patróna pre nový kostol. V rokoch 1936 – 1937 prebiehalo zháňanie finančných prostiedkov a vyjednávanie s architektmi o budúcej podobe kostola. Zpočiatku sa hľadala pre kostol aj nová lokácia, ale od tejto myšlienky sa neskôr upustilo.[1]
Od apríla do júna prebiehala demolícia starého kostola z roku 1886 a 19. júna 1938 bol posvätený a položený základný kameň nového kostola a budova bola ešte v decembri toho istého roku dokončená.[1][2][3]
Prvá bohoslužba sa v provizórnych podmienkach, keďže interiér kostola ešte nebol úplne dokončený, konala počas adventu v roku 1938.[1]
V roku 1939 sa pokračovalo v úpravách interiéru kostola, tieto práce však boli v roku 1940 v dôsledku vojny zastavené. 1. septembra 1944 obsadili historickú časť mesta aj kostol vojaci Červenej armády. Vstup do kostola bol katolíckym veriacim zakázaný a vnútrajšok kostola bol zvandalizovaný.[1]
V októbri roku 1947 získali veriaci do kostola opäť prístup po získaní povolenia od starostu Konstance a sovietskeho armádneho veliteľstva. V rokoch 1950 – 1951 prebehli v kostole tie najnutnejšie opravy. Následne sa práce z dôvodu nedostatku prostriedkov zastavili až do roku 1955. V priebehu mája až augusta 1955 prevažne dobrovoľníci previedli s podporou a pod iniciatívou nového vikára Emila Hausottera ďalšie nutné opravy. Následne od roku 1956 prebehla už oficiálna reštaurácia interiéru kostola.[1]
V rokoch 1984 – 1985 bol vyrobený mramorový oltár v tvare lode.[1]
Niekoľko renovácií prebehlo už v 21. storočí. V roku 2010 bol kostol vybavený novým vykurovacím systémom a v roku 2012 bola kompletne zrenovovaná strecha.[1]
Kostol bol postavený podľa návrhu architekta Romana de Simona. Budova bola postavená v neorománskom slohu a má pripomínať románske tehlové kostoly z 13. storočia zo severného Talianska.[1][4]
Budova je postavená ako trojloďová bazilika s dĺžkou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 16 metrov. Veža kostola siaha do výšky 32 metrov. V strednej časti budovy sa nachádza šesťúholníková kupola s priemerom 7 metrov. Priemer ružice nad hlavným vchodom je 5 metrov.[1]
Sviatok svätého Antona, ktorý sa slávi v kostole 13. júna[3][2][1] je prevádzaný mnohými rituálmi. Patria k nim posvätenie ľalií, požehnanie detí a chorých a procesia pri ktorej ľudia nosia sošku svätého Antona ulicami v okolí kostola.[2][1]
Zaujímavosť upraviť
- O výstavbu sa zaslúžil tým, že presvedčil autority, predovšetkým vtedajší konstancký vikár Emanoil Kreis s podporou cirkevného výboru a velkou finančnou pomocou od miestnych veriacich. Emanoil Kreis bol menovaný konstanckým vikárom len tri roky pred výstavbou kostola.[1]
Galéria upraviť
-
Detail prednej fasády kostola -
Pohľad do ulice s kostolom -
Pohľad ku kostolu z juhovýchodu
