Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)

vrch vo Veľkej Fatre

Krížna (1 574,3 m n. m.[1]) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry.[2] Leží v podcelku Hôľna Fatra, v hlavnom hrebeni a na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad.

Krížna
vrch
Velka Fatra, Krizna.jpg
Masív Krížnej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Martin, Banská Bystrica
Obce Liptovské Revúce, Blatnica, Turecká
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodia Turiec, Revúca, Hron
Nadmorská výška 1 574,3 m n. m.
Súradnice 48°52′37″S 19°04′43″V / 48,87682°S 19,07871°V / 48.87682; 19.07871
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrá turistická značka modrej značke zo Starých Hôr
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krížna, Veľká Fatra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v južnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Na vrchole sa stretávajú hranice okresov Martin, Ružomberok a Banská Bystrica a katastrálne územia obcí Blatnica, Liptovské Revúce a Turecká.[4] Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP, na ktorú sa tu pripája Veľkofatranská magistrála, čím je Krížna významnou križovatkou značených turistických chodníkov. Raritou je, že sa tu križujú tri červené turistické značky.[2]

VýhľadyUpraviť

Krížna je obľúbeným cieľom turistov, poskytujúci ďaleké výhľady. Vďaka značnej nadmorskej výške a pozícii v strede Slovenska, poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy a Vtáčnik.[5]

GeológiaUpraviť

Vrchol Krížnej budujú sliene mráznického súvrstvia fatrika. Fatrikum, synonymne označované ako krížňanský príkrov je pomenované práve podľa vrchu Krížna.

PrístupUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 57.
  2. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť