Kratón[1] alebo kratogén[1] je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“[2].

Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratogény sú ružové a oranžové.

Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka[3]. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.[4]

Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformy[5]. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglosaskej terminológii) termín platforma.[2]

V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia (vrásovo-prešmyková stavba), vyskytujú sa v nich iba zlomy (tzv. germanotypná tektonika). Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.[1][6]

Referencie upraviť

  1. a b c kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 304.
  2. a b PETRÁNEK, Jan. kraton. In: Geologická encyklopedie [online]. Brno: Česká geologická služba, [cit. 2016-01-05]. Dostupné online.
  3. Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100
  4. Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
  5. Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288
  6. Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť