Krokinas z Larisy
Krokinas alebo Kroukinas (starogr. Κροκίνας, Κρουκίνας – Krokinas, Kroukinas) bol olympijským víťazom v rokoch 404[1][2] a 396 pred Kr.[3]
Krokina z tesálskej Larisy korunovali v Olympii na 94. hrách olivovým vencom za víťazstvo behu na jedno stadion[1][2] a na 96. hrách za víťazstvo v behu na dve stadiá.[3] Beh na jedno stadion bol najstaršou (podľa tradície ho zaviedli v roku 776 pred Kr.) a aj hlavnou olympijskou disciplínou.[1][4] Menom jeho víťaza sa označovala celá olympiáda.[5] Beh na dve stadiá (diaulos) sa stal olympijskou disciplínou v roku 724 pred Kr.[6]
Záznam o olympijskom víťazstve Krokina je uvedený v zozname olympijských víťazov od starovekého historika Eusebia z Kaisareie,[1] ktorý vo vyhotovovaní tohto zoznamu čerpal z písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[7]
Meno olympijského víťaza Krokina uvádza aj papyrus (P.Oxy.XXIII 2381) objavený na egyptskom nálezisku v Oxyrhynchu. Tento papyrusový fragment publikovaný v roku 1956 britským klasickým filológom a papyrológom Edgarom Lobelom, uvádza mená olympijských víťazov z 96. olympijských hier (z piatich olympionikov sú v úplnom znení čitateľní len dvaja). Krokinas (z Tesálie) je na tomto značne poškodenom papyruse uvedený v druhom riadku ako víťaz v behu na dve stadiá.[3]
Grécky historik Xenofón zaznamenal, že v roku, keď Krokinas dosiahol olympijské víťazstvo v behu na jedno stadion, bol v Sparte eforom Eudios a v Aténach archontom Pythodoros, ktorý sa počas svojej vlády pokúsil nastoliť oligarchiu. Aténčania preto zakázali používať jeho meno v súvislosti s datovaním udalostí toho roku a tento rok označovali len ako rok archonta.[2]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ a b c Xenofón, Hellénika, 2,3,1.
- ↑ a b c E. Lobel, P.Oxy.XXIII 2381, Krokinas.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,8,6.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.