Kručinka farbiarska

Kručinka farbiarska (lat. Genista tinctoria) je poliehavý až vzpriamený ker bez tŕňov z čeľade bôbovité (Fabaceae).

Charakteristika

Dorastá do výšky 10 až 100 cm, v kultúre až do výšky 200 cm. Má krátky vzpriamený kmienok. Latinské označenie kručinky vychádza z germánskeho „gen“ = ker.

Vetvy má prútovité, poliehavé až vystúpavé, niekedy metlovité, vetvené, zelené, hlboko ryhované. V dolnej polovici sú lysé, v hornej spravidla husto chĺpkaté.

Listy sú striedavé, skoro prisadlé, jednoduché, na líci sú lysé a na spodnej strane riedko pritisklo chlpaté. Vrchná strana listu je tmavo zelená a lesklá. Sú 10 až 45 mm dlhé a 3 až 15 mm široké. Tvarovo sú veľmi premenlivé: prevažne elipsovité až kopijovité. Horný koniec listu môže byť špicatý aj tupý. Palisty sú drobné, čiarkovité, blanité.

Kvety sú obojpohlavné, s krátkou stopkou, svetlo- až zlatožlté, v bohatých hroznách. Okvetie je tvorené šiestimi okvetnými lístkami. V priemere 10 až 15 mm. Kalich je 3 až 7 cm dlhý, pohárikovitý, lysý, pred zrelosťou aj s korunou odpadávajúci. Niektoré rozkvitnuté kvety majú v priemere až 27 mm. Koruny sú zlatožlté, strieška má krátky necht. Semenník býva kopijovito čiarkovitý a celkom holý.

Bohato kvitne od mája do augusta. Počas miernej zimy zakvitne na teplých stanovištiach už počas februára. Niekdy aj v januári. Je to premenlivý druh, ktorý vytvára viacero variant. Kručinku opeľujú hlavne včely a čmeliaky. Kvety majú množstvo peľu, ktorý sa vysýpa z kvetných pupeňov. Plodom je úzko podlhovastý, plochý a lysý struk. Je 15 – 30 mm dlhý a 2 – 3 mm široký. Je rovný až zľahka zahnutý, slabo členený, hnedý. Má okrúhle, olivovo zelené semená.

Stanovište

Rastie na chudobných lúkach, pastvinách, na svetlých dúbravách a na skalnatých svahoch od nížin až do výšky 1 800 m n. m. Obľubuje prevažne vlhké, ílovité pôdy s malým obsahom vápnika a dusíka s rôznym zrnitostným zložením. Dobre znáša aj sucho. Má podobné ekologické nároky ako kručinka nemecká.

Celkové rozšírenie: Vyskytuje sa od Južnej Európy až po Malú Áziu, od Stredozemného mora až po Anglicko a južnú Škandináviu. Nepatrne presahuje aj na Sibír po rieku Tobol. Chýba v Portugalsku a v Alpách.

Význam

Kručinka vykazuje dosť rozmanité rastové formy. Už v dávnych dobách bola používaná na farbenie ľanového plátna a vlny. Tieto technické údaje boli známe už v antike. Rastlina obsahuje alkaloidy. Obsahuje žlté farbivá genisteín a luteolín. Rastlina ma výrazné močopudné účinky. V minulosti ale aj dnes sa preto používa na liečbu močových kameňov, infekcií močových ciest či reumy. Ovplyvňuje látkovú výmenu a cievny systém. Zvyšuje krvný tlak. Podáva sa obvykle formou nálevu. Liečebný význam kručinky je dnes slabý. Predmetom liečebného zberu je vňať.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kručinka farbiarska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kručinka farbiarska
Wikislovník ponúka heslo Kručinka farbiarska

Zdroje

BOLLIGER, Markus. Keře. Vyd. 1. Ilustrace Hans Held. Praha: Ikar, 1998, 287 s. Průvodce přírodou (Ikar). ISBN 80-717-6725-5
SLAVÍK, B. (ed.). Květena České republiky 4. Praha: Academia, 1995, ISBN 80-200-0384-3
KRESÁNEK, J.; KREJČA, J.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 1977
ÚRADNÍČEK, Luboš. Dřeviny České republiky. 2., přeprac. vyd. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, 2009. ISBN 978-808-7154-625.