Lévi (syn Jakuba)
Lévi je starozákonná biblická postava.
Jeho otcom bol Jakub a matkou Lia. Narodil sa v poradí ako tretí[1] Jakubov syn a zároveň tretí syn Lie.[2]
Zo života Léviho
upraviťLévi mal vlastných bratov Rubena, Simeona, Júdu, Isachara a Zabulona. Mal aj vlastnú sestru Dinu.
Dinu raz znásilnil Sichem, syn kniežaťa kraja, v ktorom sa zdržiaval Jakub aj s celou rodinou. Jej pokrvní bratia Simeon a Lévi lesťou prepadli mesto, v ktorom knieža vládol a pobili ho ostrým meča.[3] Jakuba tak zošklivili miestnym obyvateľom, na základe čoho musel opustiť svoje miesto a presídliť sa s celou rodinou do Betelu. Jakub pri poslednom požehnaní pripomína tento skutok a znova sa od neho dištancuje.
Simeon a Lévi sú praví bratia, ľstivosť a násilie sú ich zbrane, do ich kruhu moja duša nevkročí a k ich jednote sa moja sláva nepripojí! Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili. Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná aj ich hnev, lebo taký hrozný bol! V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli.[4]
Lévi mal troch synov, ktorí sa volali Gerson, Kaát a Merari.
O Léviho smrti sa vie len toľko, že žil 137 rokov.
Léviho kmeň
upraviťV neskoršom období, v čase egyptského otroctva, už bol Izraelský národ členený na kmene, ktoré sa nazývali po 12 Jakubových synoch. Kmeň Léviho (leviti) v čase po odchode z Egypta mal 8580 mužov od 30 do 50 rokov, ktorí boli schopní konať službu v stánku zjavenia.[5]
Léviho kmeň, po zaujatí zasľúbenej zeme, ako jediný nedostal krajinný podiel, teda celistvú dedičnú pôdu, ktorú by mohli obrábať ako ostatné kmene na zabezpečenie vlastného živobytia. Dostali však niekoľko tzv. levitských miest, v ktorých sa zdržiavali. Žili z desiatkov - príspevkov ostatných jedenástich kmeňov, ktoré povinne odvádzali ako určitú primitívnu formu dane.
Hlavnou úlohou Léviho kmeňa bola služba v svätostánku.[5]
Podľa troch Léviho synov - Gersona, Kaáta a Merariho boli pomenované triedy levitov.[6] Kňazi, ktorí konali službu v stánku zjavenia, pochádzali z rodu Kaátovho. Potomkovia ostatných Léviho synov vykonávali úlohy pri Stánku zjavenia (vrátnici, speváci, hudobníci, pomáhali pri obetách a pod.)
Významní leviti
upraviťMedzi významných potomkov Léviho patria najmä Mojžiš, Áron a ich sestra Miriam. Miriam bola najstaršia a Mojžiš najmladší. Mojžiš vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva. Áron bol na púšti ustanovený za prvého veľkňaza (dedičné kňazstvo). Miriam býva považovaná za paraprorokyňu - po prechode cez červené more spievala Pánovi chválospev, ktorý katolícka Cirkev používa do dnes.
Ďalším významným potomkom z léviho kmeňa bol prorok a posledný sudca Izraela Samuel (pozri 1. a 2. knihu proroka Samuela).[7] On pomazal za prvého Izraelského kráľa Šaula, aj druhého Dávida.
Medzi významných levitov možno určite zaradiť aj Zachariáša a Alžbetu - rodičov sv. Jána Krstiteľa.[8] A aj samotného Jána Krstiteľa. Keďže Alžbeta bola Máriina príbuzná, možno dedukovať, že aj Panna Mária pochádzala z Léviho kmeňa. Keďže podľa vtedajšieho práva bol rodokmeň syna podľa rodokmeňa otca a právnym otcom Ježiša bol sv. Jozef z Júdovho kmeňa, aj Ježiš patrí do kmeňa Júdu a nie do kmeňa Lévi.
Napokon, keďže veľkňazský úrad v Izraeli bol dedičný, za významných potomkov Léviho možno považovať aj veľkňazov Annáša a Kaifáša,[9] ktorí odsúdili Ježiša na smrť.
Referencie
upraviť- ↑ Gn 29,34 (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 35,22-23 (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 34
- ↑ Gn 46,5-7 (svatepismo.sk)
- ↑ a b Nm 4
- ↑ Nm 3
- ↑ 1Sam, 2Sam
- ↑ Lk1, 5-25
- ↑ Jn 18, 13