Letov

Letov je v súčasnej dobe český a predtým česko-slovenský výrobca lietadiel v Letňanoch.

História

Vznik

Spoločnosť s názvom Továrna na letadla, skrátene Letov založilo ministerstvo obrany ČSR v roku 1918. Jej primárnym cieľom bola výroba lietadiel pre armádu na obranu vzdušného priestoru novovzniknutého štátu. Medzi vedľajšie úlohy patrila aj oprava a úprava trofejných lietadiel z prvej svetovej vojny.

Firma v roku 1921 predstavila svoj prvý stroj, Letov Š-1, ktorého konštruktérom bol Alois Šmolík. Bola to prvá sériovo vyrábaná česko-slovenská stíhačka, ktorá dokázala obstáť aj v medzinárodnej konkurencií. Vyrábal sa tu aj licenčný Hansa-Brandenburg B.I, ktorý bol značený ako Š-10. Továreň zo začiatku vyrábala lietadlá hlavne pre česko-slovenskú armádu. Boli to hlavne už spomínaná stíhačka Š-1, jednoplošník Š-3 a viacúčelová stíhačka Š-16.

Prvým exportne úspešným typom bol bombardovací Š-28 a jeho neskorší variant Š-328, ktorý sa používal až do druhej svetovej vojny. Stroje pre civilné letectvo boli Š-19 a Š-32.

Šmolík navrhol celkom 36 typov lietadiel, z ktorých sa 18 sériovo vyrábalo. Navrhol aj bombardér Š-50, ktorý bol Šmolíkovým posledným strojom. Bol predstavený v roku 1937, avšak nestihol sa dostať do sériovej výroby. Šmolík bol šéfkonštruktérom až do úplného prevzatia firmy nacistami v roku 1939.

Druhá svetová vojna

Po tom čo sa rozpadla ČSR začali nacisti využívať továreň na výrobu a hlavne opravu lietadiel nemeckej Luftwaffe pod koncernom Junkers. Počas vojny sa tu opravovali aj legendárne nemecké Messerschmitty Bf 109.

Povojnové obdobie

Po vojne sa začalo opäť vyrábať, avšak továreň bola premenovaná na Rudý Letov. Prvým vyrábaným typom bol cvičný Letov L-290 Orel, ktorého konštrukcia vychádzala z nemeckého Junkers Ju 290. Z koncepcie Heinklu He-219 tu boli vyrábané LB-79 a z typu Arado Ar 96 bol vyrábaný C2-A/B. Továreň sa tiež zaoberala výrobou vetroňov. Vyrábal sa tu napríklad Letov LF-107 Luňák.

Na základe medzinárodných zmlúv tu boli vyrábané aj diely do lietadiel MiG-15 a neskôr MiG-19 a MiG-21. Boli vyvinuté aj moderné vetrone Letov 21 a 22. V roku 1967 boli všetky továrne v Česko-Slovensku združené do jedného koncernu s generálnym riaditeľstvom v Letňanoch. Preto sa tu v spolupráci s firmou Aero vyrábali súčasti a neskôr aj celé lietadlá L-29 Delfín a L-39 Albatros.

Súčasnosť

Po páde komunistického režimu a počiatočných problémoch s uplatnením sa na medzinárodných trhoch spoločnosť začala vyrábať súčasti lietadiel pre väčšie letecké spoločnosti, napríklad Airbus.

23. októbra 1997 prevzala väčšinu podniku spoločnosť Aero Vodochody aj so všetkými 227 zamestnancami a bola premenovaná na Letov letecká výroba a. s. Od 1. júla 2000 prevzala spoločnosť francúzska firma Latecoere. Od 1. januára 2014 sa zmenil názov spoločnosti na Latecoere Czech republic s.r.o.

Lietadlá

Medzivojnové obdobie

• Letov Š. A.
• Letov Šm-1
• Letov Š-H-1
• Letov Š-M-1
• Letov Š-M-2
• Letov Š-1
• Letov Š-2
• Letov Š-3
• Letov Š-4
• Letov Š-5
• Letov Š-6
• Letov Š-7
• Letov Š-8
• Letov Š-9
• Letov Š-10
• Letov Š-11
• Letov Š-12
• Letov Š-13
• Letov Š-14
• Letov Š-15
• Letov Š-16
• Letov Š-17
• Letov Š-18
• Letov Š-19
• Letov Š-20
• Letov Š-21
• Letov Š-22
• Letov Š-24
• Letov Š-25
• Letov Š-27
• Letov Š-28
• Letov Š-30
• Letov Š-31
• Letov Š-32
• Letov Š-33
• Letov Š-39
• Letov Š-41
• Letov Š-43
• Letov Š-44
• Letov Š-49
• Letov Š-50
• Letov Š-51
• Letov Š-52
• Letov Š-56
• Letov Š-57
• Letov ŠB-71

Povojnové obdobie

• Letov 21
• Letov 22
• Letov L-52
• Letov L-501
• Letov L-101
• Letov LF-107
• Letov XLF-207
• Letov LK-2
• Letov LK-3
• Letov ST-4

Zdroje

• Anglická a Česká Wikipédia
• Václav Němeček, Československá letadla I.; naše vojsko 1983