Maďarský pohraničný plot

Maďarský pohraničný plot bol vybudovaný v lete 2015 pozdĺž hranice Maďarska so Srbskom (celkovo 175 km), ktorá je súčasne vonkajšou hranicou schengenského priestoru a to od rieky Dunaj v blízkosti mesta Apatin až po spojnicu hraníc s Rumunskom. Rozpočet na vybudovanie plotu bol 6,5 miliardy forintov. Išlo o reakciu na prebiehajúcu migračnú krízu v Európe.

Maďarský policajt hliadkuje okolo novovybudovaného plotu
Bariéra vo fáze výstavby

Vznik plotu upraviť

Maďarská vláda dňa 17. júna 2015 rozhodla o tom, že podobným spôsobom ako je tomu už na grécko-tureckej alebo na bulharsko-tureckej hranici uzavrie do tej doby voľne priechodnú hranicu medzi Maďarskom a Srbskom, k ochrane ktorej ako vonkajšej hranice Schengenského priestoru zaväzuje Maďarsko Schengenská zmluva. Za týmto účelom vydala vláda uznesenie č. 1401/2015 o vybudovaní "dočasného plotu" v dĺžke 175 kilometrov a s výškou 3-4 metre. Toto rozhodnutie maďarskej vlády koncom júna 2015, bolo pre Srbsko prekvapením.[1]

Cez spoločnú hranicu prenikalo počas leta 2015 pred výstavbou plota denne 1 400 - 2 000 migrantov. Prvá fáza výstavby plotu začala 13. júla 2015 a hranica bola plne uzavretá 14. septembra toho istého roku.[2] V snahe plot vybudovať čo najrýchlejšie prijal maďarský parlament urýchlene príslušný zákon, vyvlastnil pozemky pri hranici so Srbskom a do výstavby nasadil väzňov a armádu.[3][4] Stavba plotu sa začala na niekoľkých miestach naraz, a postupovala z východu, kde sa nachádzajú hlavné dopravné ťahy so Srbskom, na západ.

Pôvodný termín dokončenia plotu bol stanovený najskôr na 30. novembra 2015, avšak vzhľadom na neustále rastúci prúd utečencov zo Srbska cez spoločnú hranicu smerom do Budapešti, sa maďarská vláda rozhodla výstavbu urýchliť a plot dokončiť do 31. augusta. Do 30. augusta bola dokončená prvá časť projektu, potom zostalo ešte postaviť tri až štyri metre vysokú ohradu za plotom zo žiletkového drôtu (v Maďarsku zvaný aj NATO drôt).

V rámci výstavby plotu budú taktiež rozšírené aj záchytné centrá pre zadržaných utečencov, ktorí prekročia hranicu nelegálne.

Hraničná bariéra sa nachádza celá na území Maďarska; tvorí ju prvá línia žiletkového drôtu[5] a tri[6] až štyri[7] metre vysoký pevne ukotvený plot. Oceľové stĺpy plotu sú zakotvené v betóne do hĺbky 1,5 – 2 metrov.

Výstavba plotu upraviť

Budovanie pohraničnej bariéry sa neobišlo bez problémov. Hoci maďarská vláda vyčlenila mimoriadne sily i prostriedky na jeho vybudovanie, okamžite po natiahnutí prvej línie žiletkového drôtu bol plot opätovne poškodzovaný. Utečenci ho prekonávali buď tak, že cezeň hodili deku, alebo, že ho prestrihávali nožnicami na drôt.[8] V závere mesiaca augusta, kedy bola budovaná už druhá línia, pozostávajúca z tri až štyri metre vysokého pevne ukotveného plotu, boli v srbskom meste Subotica a jeho okolí vypredané všetky nožnice vhodné k prestrihnutiu plotu a žiletkového drôtu.

 
Maďarský policajt hliadkuje koncom augusta 2015 pre zábrane zo žiletkového drôtu.

Výstavbu plotu kritizoval rad medzinárodných organizácií. Srbská vláda ho odmietla a zdôraznila, že vláda premiéra Aleksandra Vučica sa stavia proti výstavbe akýchkoľvek plotov na srbských hraniciach. Do Budapešti poslala z toho dôvodu protestnú nótu.[9] Medzinárodné ľudskoprávne organizácie (ako napr. UNHCR) tento krok odsúdili s odôvodnením, že utečenci budú vystavení väčším rizikám zo strany priekupníkov a pašerákov ľudí. Kritika zo zahraničia sa takisto sústreďuje na fakt, že by sa po dokončení plotu mohol hlavný imigračný prúd presmerovať na územie Chorvátska alebo Rumunska.

Maďarská vláda v reakcii na útoky na budovaný pohraničný plot sprísnila dohľad nad staveniskom. Do pohraničnej oblasti so Srbskom vyslala niekoľko tisíc policajtov.[10] Ostatné krajiny Európskej únie zvážili možnosť pomôcť maďarským pohraničným zložkám.

Plot bol na niekoľkých miestach prerušený z dôvodu železničných tratí, ktoré prekonávajú maďarsko-srbskú hranicu. Práve tieto trate slúžili utečencom a ekonomickým migrantom v prekročení hranice. Maďarsko sa preto rozhodlo plot doplniť špeciálnymi bránami, ktoré sa budú otvárať len vtedy, ak sa bude blížiť vlak, ktorý by mal prekročiť hranicu. Ešte pred výstavbou brán zablokovali Maďari voľný koridor na trati Subotica-Szeged pomocou nákladného vozňa obtiahnutého žiletkovým drôtom.

V priebehu pondelka 14. septembra 2015 bola skončená druhá etapa výstavby plotu. Na zvyšných miestach, kde nebol ešte medzi jednotlivými oceľovými stĺpmi natiahnutý troj- až štvor- metrový plot, a cez ktoré prechádzali utečenci, začali hliadkovať zosilnené policajné jednotky. Ešte v ten deň sa im podarilo zastaviť všetkých prichádzajúcich utečencov a nasmerovať ich k cestnému hraničnému prechodu v Röszke, kde Maďarsko imigrantov prijíma. Pred polnocou toho istého dňa bol na poslednom úseku, niekoľkých metroch v koľajisku železničnej trati v blízkosti Röszke, prisunutý nákladný vagón s konštrukciou z ostnatého drôtu. Tento počin sledovalo mnoho zástupcov medzinárodnej tlače a tiež početné televízne stanice. Od 15. septembra platí tiež nový paragraf maďarského trestného zákonníka, podľa ktorého je každý nelegálne prienik pohraničnom plotom kvalifikovaný ako trestný čin, za ktorý môže nasledovať trest odňatia slobody až na tri roky, v prípade poškodenia plotu až na päť rokov. Od tohto dňa nie je možné nelegálnym spôsobom prekročiť maďarské hranice. Plot strážia teraz tiež jednotky maďarskej armády a pozdĺž neho hliadkujú vojenské helikoptéry. Nad samotným plotom bol tiež uzavretý vzdušný priestor.

Žiadateľa o azyl v Maďarsku čaká teraz zrýchlené konanie, ktoré prebieha v špeciálnych kontajneroch umiestnených priamo na hranici so Srbskom. Pri diaľnici na hranici je niekoľko kontajnerov, do ktorých migranti po jednom vchádzajú dvermi zo srbskej strany. Ak je žiadosť zamietnutá, migrant je vrátený na územie Srbska.[11]

Deň po uzatvorení hraníc so Srbskom, 16. septembra 2015, došlo pri hraničnom prechode Horgoš - Röszke k incidentu. Za plotom sa zhromaždil dav utečencov, ktorý hádzal na maďarských policajtov kamene a kusy dreva a skandoval heslo "Otvoriť, otvoriť!" Proti tomuto davu zasiahla maďarská polícia slzným plynom a použila tiež vodné delo, aby dav od plota odtlačila. Mnoho osôb, medzi nimi aj deti, bolo zranených. Hraničný prechod teraz zostane na mesiac úplne uzavretý.[12]

Maďarsko uskutočnilo aj ďalšie opatrenia na hraniciach. Minister zahraničia Péter Szijjártó popoludní 15. septembra 2015 informoval, že vláda začala prípravné práce na výstavbe plotu pri hraniciach s Rumunskom, avšak len na kratšom úseku od spoločných hraníc so Srbskom.[13]

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. Článok na portáli telegraf.rs
  2. From west to east, Europe tightens borders as refugees scramble [online]. Washington Post, 14 September 2015, [cit. 2015-09-15]. Dostupné online.
  3. Článok na portáli RTV
  4. Článok na portáli idnes.cz
  5. Článok na portáli Českej televízie
  6. Článok na portáli balkans.aljazeera.net
  7. Článok na portáli 24sata.hr
  8. Článok na portáli b92.net
  9. Článok na portáli balkans.aljazzera.net
  10. Článok na portáli srbskej štátnej televízie RTS
  11. "Maďarsko dnes všetky žiadosti o azyl odmietlo, migrantov vracia do Srbska", http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/380714-madarsko-dnes-vsechny-zadosti-o-azyl-odmitlo-migranty-vraci-do-srbska.html (česky)
  12. An der Grenze zu Serbien: Ungarn setzt Tränengas und Wasserwerfer gegen Flüchtlinge ein. (Na hranici so Srbskom nasadilo Maďarsko proti utečencom slzný plyn a vodné delá.) http://www.faz.net/aktuell/politik/fluechtlingskrise/ungarn-traenengas-und-wasserwerfer-gegen-fluechtlinge-13806802.html (nemecky)
  13. "U brán Maďarska sa búria vysídlenci, Rakúsko zavádza hraničné kontroly", http://zpravy.idnes.cz/uprchlici-a-situace-na-hrnaicich-srbska-a-madarska-f7h-/zahranicni.aspx?c=A150915_140751_zahranicni_ert (česky)

Zdroj upraviť