Mara Bunevová

Mara Bunevová (mac. a bulh. Мара Бунева – Mara Buneva; * 1901[1][2] / 1902,[1][3] Tetovo – † 13. január 1928, Skopje) bola macedónska bulharská revolucionárka, členka Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie.

Mara Bunevová
macedónska bulharská atentátnička
Mara Bunevová
Štát pôsob.Juhoslovanské kráľovstvo
Narodenie1901/1902
Tetovo (Kalkandelen), Osmanská ríša
(dnes Severné Macedónsko)
Úmrtie13. január 1928 (26 – 27 rokov)
Skopje, Juhoslávia
(dnes Severné Macedónsko)
Národnosťbulharská
Známa vďakavražda Velimira Prelića
Alma materSofijská univerzita
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mara Bunevová

Mara Bunevová sa narodila ako štvrté z deviatich detí do bulharskej rodiny starostu v dnešnom Tetove, vtedy patriacom Osmanskej ríši. Po štúdiu v rodnom Tetove ju rodina poslala študovať ekonómiu do Skopje. Po prvej svetovej vojne sa spolu s rodinou viackrát sťahovala, až sa nakoniec dočasne usadili v bulharskej Sofii, kde Buneva navštevovala miestnu univerzitu. Vydala sa za bulharského vojenského veliteľa Ivana Chrankova, no krátko na to sa rozviedla. Pod vplyvom svojho brata sa Buneva pridala do macedónskeho revolučného hnutia Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie a v roku 1926 presídlila do Skopje. V januári 1928 na Kamennom moste cez rieku Vardar v Skopje s revolverom zavraždila srbského úradníka Velimira Prelića, ktorý stál za zatýkaním študentov s protisrbským zmýšľaním, ktoré viedlo k politickým procesom. Následne po spáchaní atentátu spáchala Buneva samovraždu.[1][2][4]

Bulharmi bola Buneva oslavovaná ako mučeníčka za oslobodenie Macedónska, v Macedónsku bola po druhej svetovej vojne (a konci bulharskej okupácie Macedónska) odsúdená na zabudnutie. Po zisku samostatnosti Macedónska v 90. rokoch 20. storočia sa spomienka na Bunevu znovu objavila a vyvolala značné kontroverzie pre jej probulharskú orientáciu. Časť macedónskej spoločnosti a bulharská diaspóra na Bunevu nazerá pozitívne a považuje ju macedónsku národnú hrdinku, druhá časť spoločnosti jej pripomínanie jej pamiatky odsudzuje pre jej bulharofilské zmýšľanie.[2] Otázka je v Severnom Macedónsku živá aj v 21. storočí a vyvolala niekoľko konfliktov medzi bulharskými a macedónskymi nacionalistami.[5]

ReferencieUpraviť

  1. a b c BUNEVA, MARA (1901 or 1902–1928). In: DETREZ, Raymond. Historical Dictionary of Bulgaria. 3. vyd. [s.l.] : Rowman & Littlefield Publishers, 2015. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-1-4422-4180-0. S. 115. (po anglicky)
  2. a b c BUNEVA, MARA (1901–1928). In: BECHEV, Dimitar. Historical Dictionary of the Republic of Macedonia. 1. vyd. Zväzok 68. Lanham, Maryland, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2009. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 0810855658, 978-0810855656. S. 35.
  3. Bulgaria In: O'REILLY, Andrea. Encyclopedia of Motherhood. [s.l.] : SAGE Publications, 2010-04-06. Dostupné online. ISBN 978-1-4522-6629-9. (po anglicky)
  4. Мара Бунева. живот и подвиг [online]. 2008-01-13, [cit. 2020-05-01]. Dostupné online.
  5. Memorial Demolition Tests Macedonia-Bulgaria Relations [online]. Balkan Insight, 2014-01-13, [cit. 2020-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť