Margarete Buberová-Neumannová

Margarete Buberová-Neumannová, (neprechýlene Margarete Buber-Neumann, * 21. október 1901 - † 6. november 1989) bola nemecká spisovateľka a novinárka. Ako bývalá komunistka, ktorá sa stala presvedčenou antikomunistkou, napísala memoáre o svojom väznení v sovietskom väzení a neskôr v nacistickom koncentračnom tábore počas druhej svetovej vojny. Známa bola aj tým, že svedčila v tzv. procese storočia o Kravčenkovej afére vo Francúzsku. V roku 1980 dostala Veľký kríž za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky.

Margarete Buberová-Neumannová
Margarete Buberová-Neumannová
Rod. menoThüringová
Narodenie21. október 1901
Postupim, Pruské kráľovstvo, dnes Brandenbursko, Nemecko
Úmrtie6. november 1989 (88 rokov)
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Národnosťnemecká
Štátna príslušnosťNemecká spolková republika
Zamestnaniespisovateľka, novinárka
Známa vďakaautorka knihy Als Gefangene bei Stalin und Hitler. Eine Welt im Dunkel. (1949), o tom, ako prežila komunistický a následne nacistický koncentračný tábor
Aktívne roky1921 – 1978
RodičiaHeinrich Thüring, Else Mertenová
ManželRafael Buber, Helmuth Faust
DetiBarbara Goldschmidtová, Judith Buberová Agassiová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Margarete Buberová-Neumannová

Životopis upraviť

Narodila sa ako dcéra riaditeľa pivovaru a po maturite vyštudovala učiteľstvo pre materské školy. Nepáčila sa jej prítomnosť armády v rodnom meste. Svojho otca označovala ako osobu, ktorá vzbudzovala rešpekt pred dôstojníkmi. Bol to "tyran", zatiaľ čo jej matka bola "sčítaná a liberálna". Vo veku 20 rokov sa pridala ku komunistickej mládeži a v roku 1926 do Komunistickej strany Nemecka. V roku 1922 sa vydala za Rafaela Bubera, syna slávneho filozofa Martina Bubera, ale v roku 1925 sa s ním rozišla. Z tohto manželstva sa narodili dve dcéry, ktoré neskôr žili v domácnosti prvého manžela.

Od roku 1928 pracovala v redakcii medzinárodného časopisu Kominterny, kde sa zoznámila s komunistickým poslancom Heinzom Neumannom. Nacistický prevrat v roku 1933 ich zastihol v Španielsku, nasledujúci rok žili vo Švajčiarsku a v roku 1935 odišli do Moskvy. V roku 1937 bol Heinz Neumann zatknutý a popravený, o čom sa Margarete dozvedela až po vojne.[1] V roku 1938 bola aj Margarete odsúdená na päť rokov väzenia v Karagande v Kazachstane. Po zblížení nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, ktoré vyvrcholilo podpísaním paktu Ribbentrop-Molotov v auguste 1939, bola v roku 1940 spolu s ďalšími vydaná do Nemecka a ako komunistka odsúdená na päť rokov v koncentračnom tábore Ravensbrück. Tam sa zoznámila s Milenou Jesenskou, priateľkou Franza Kafku, o ktorej neskôr napísala knihu.

Po druhej svetovej vojne prijala Buberová-Neumannová pozvanie Medzinárodného výboru pre záchranu a pomoc do Švédska, kde žila a pracovala tri roky. V roku 1948 vydala knihu Als Gefangene bei Stalin und Hitler (vyšla v nemčine a švédčine, nasledujúci rok vo francúzštine a angličtine pod názvom Under Two Dictators: Prisoner of Stalin and Hitler (Pod dvoma diktátormi: Väzeň Stalina a Hitlera). Na naliehanie svojho priateľa Arthura Koestlera v tejto knihe podala správu o svojich rokoch strávených v sovietskom väzení aj v nacistických koncentračných táboroch. Die Gazette o týchto prácach povedal, že „otriasli povojnovou generáciou v západnom Nemecku, pretože po prvýkrát a veľmi podrobne informovali o táboroch sovietskeho gulagu".

Jej svedectvo podporilo ruského emigranta Viktora Kravčenka, ktorého francúzska komunistická tlač obvinila z ohovárania Sovietskeho zväzu. 23. februára 1949 svedčila v Paríži, aby podporila Viktora Kravčenka v procese proti časopisu Les Lettres Françaises spojeného s Komunistickou stranou Francúzska, ktorý ho obvinil, že si vymyslel správu o sovietskych pracovných táboroch. Buberová-Neumannová podrobne potvrdila Kravčenkovu výpoveď, čím výraznou mierou prispela k jeho víťazstvu v tomto prípade.

Od roku 1950 žila v Nemecku. V roku 1980 jej bol udelený Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko. Zomrela vo veku 88 rokov 6. novembra 1989 vo Frankfurte nad Mohanom - len tri dni pred pádom Berlínskeho múru.

Dielo upraviť

  • Als Gefangene bei Stalin und Hitler. Eine Welt im Dunkel. Ullstein, München 2002 [1. vyd. 1949], ISBN 3-548-36332-6.
  • Die erloschene Flamme: Schicksale meiner Zeit. Ullstein, Berlin, Frankfurt am Main 1989 [1. vyd. 1976], ISBN 3-548-33107-6.
  • Milena, Kafkas Freundin. Langen Müller, München 2000 [1. vyd. 1963], ISBN 3-7844-1680-2.
  • Von Potsdam nach Moskau. Stationen eines Irrweges. Ullstein, München 2002 [1. vyd. 1957], ISBN 3-548-36355-5.
  • Kriegsschauplätze der Weltrevolution. Ein Bericht aus der Praxis der Komintern 1919–1943. Seewald, Stuttgart 1967.

Referencie upraviť

  1. Vězeňkyně komunistických i nacistických lágrů Margarete Buber-Neumann: „Je možné, že mi nikdo neuvěří?“ [online]. Plus, 2013-12-12, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Margarete Buberová-Neumannová na českej Wikipédii a Margarete Buber-Neumann na anglickej Wikipédii.