Maria Montessoriová
Maria Montessoriová (tal. Maria Montessori; * 31. august 1870, Chiaravalle pri Ancone - † 6. máj 1952, Noordwijk aan Zee) bola predstaviteľka reformnej pedagogiky.
| Maria Montessoriová | |
 reformná pedagogička | |
| Narodenie | 31. august 1870 Chiaravalle, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. máj 1952 (81 rokov) Noordwijk aan Zee, Holandsko |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Maria Montessoriová (plné texty diel autora) |
| Commons |  Maria Montessoriová |
Mária Montessoriová, talianska lekárka, zakladateľka predškolskej výchovy na princípe individuálneho systému. Založila Dom detstva pri Ríme v roku 1907. Veľkú pozornosť venovala detskému zdraviu na periférii Ríma. V herni boli stoly, stoličky, hračky a učiteľka viedla deti na samostatnú činnosť. Bola jednoduchá, stručná a v nej malo dieťa rozvíjať svoje zmysly. V hre zasiahla učiteľka len ako „svetelný lúč“, aby si dieťa neublížilo. Viedla ho na sebavýchovu pri používaní vecí, poznávaní farieb, vôní, a to aj so zatvorenými očami, ale popri tom uplatňovala aj chvíle úplného ticha.
Dieťa si volilo samostatne svoju činnosť, pri ktorej sa súčasne rozvíjajú telesné a duševné schopnosti v kultúrnom prostredí.
V základnej škole opäť žiak vlastnou iniciatívou učí sa poznávať učivo a učiteľ je viac podnecovateľom ako sprostredkovateľom poznatkov. Deti v prírode nadobúdajú vedomosti o nej a nie z kníh, obrazov a podobne. Zaviedla „cvičenia praktického života“, na sebaobsluhu, mravné prežívanie pri stretnutí s prácou, a to pre všetky deti, nie len budúcich remeselníkov.
Učebný plán rozširuje o vyučovacie predmety, ale zvyšuje aj náročnosť podľa skupín detí: 6 – 9 ročné, 9 – 12 ročné. Podľa vekovej skladby zdokonaľujú si žiaci sebavýchovu predovšetkým sociálne správanie. Pritom nikdy neurčila množstvo učiva a rozvrh hodín pre vyučovacie predmety.
Učiteľ si viedol pedagogický denník a v ňom evidenciu o úrovni každého žiaka, v každom vyučovacom predmete a o celej triede. Minimálna hranica počtu detí v triede je 15. Po 12. roku má žiak „rámcový plán“. Obsahuje výučbu kultúry vyjadrovania, hudbu, výtvarné umenie. Druhou skupinou sú morálka, matematika, cudzie jazyky. Tretiu skupinu tvoria pragmatické predmety, žiak študuje živú prírodu, fyziku, chémiu, techniku, dejepis. V škole nejde Montessoriovej o vedu, ale o človeka. Úlohou školy je vzdelanie človeka, realizácia jeho osobnosti vo vzťahu k ostatným jedincom, k svetu a k Bohu.
Didaktika a metodika Montessoriovej tvorí ucelený program na sebarealizáciu žiaka (koncepcia pedocentrizmu). Učiteľ rozhodujúcim spôsobom usmerňuje rozvoj osobnosti žiaka, jeho fyzické, intelektuálne, emocionálne a eticko-morálne kvality. Ústredná myšlienka montessoriovej pedagogiky je „pomoc ľudskej bytosti, aby dosiahla svoju nezávislosť“.
Základný systém z hľadiska rozčlenenia pedagogického materiálu:
- cvičenia každodenného života
- cvičenia na rozvoj zmyslov
- matematické cvičenia
- jazykové cvičenia
- kozmické cvičenia (geografia, geológia, biológia, ekológia, fyzika, chémia)
Hlavné myšlienky, princípy a metódy Montessoriovej pedagogiky:
- dieťa má urobiť len to, čo urobí samo z vlastných síl
- prostredie na výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých (primeranosť zariadenia, didaktické pomôcky, každé dieťa má mať svoj pracovný kútik)
- podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť a ich individualita
- dôležitosť rozvíjania všetkých zmyslov
- princíp postupnej náročnosti sa má prejavovať najmä v prostredí, v jeho koncipovaní, v hračkách
- osobnosť vychovávateľa a učiteľa sa má vyznačovať vysokou odbornosťou a úsilím pomôcť dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie vo vývoji podľa predstáv učiteľa, od učiteľa sa vyžaduje empatia,sledovanie a rozvíjanie potrieb detí
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Montessoriová
Zdroj
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.