Markos Eioutios Markianos Roufos
Markos Eioutios Markianos Roufos (starogr. Μᾶρκος Εἰούτιος Μαρκιανὸς Ῥοῦφος, lat. Marcus Iustius Marcianus Rufus) bol starogrécky boxer.[1]
M. E. Markianos Roufos z maloázijskej Sinópy bol viacnásobný víťaz v boxe na začiatku 2. storočia (v časoch Trajána[2]).[3] Súťažnú kariéru Roufa pripomínajú dva starogrécke nápisy na jeho kamenných pamätníkoch zo Sinópy.[4][5] Tieto nápisy uvádzajú, že bol výnimočný športovec, t. j. paradoxos (neporazený, nezvyčajný šampión[6]), ktorý zvíťazil na prestížnych celogréckych hrách, a to dvakrát v Nemei, dvakrát v Isthmii a raz na pýtických hrách v Delfách, dosiahol tiež tri víťazstvá na kapitolských hrách v Ríme, dve na neapolských hrách Sebasta, dve na Koina Asias, zvíťazil aj na hrách Aktia[7] alebo Koinon Makedonias a na iných hrách.[8] Okrem toho vyhral 110-krát (uvádza sa aj 150-krát[1]) aj na ďalších menej prestížnych súťažiach (často však ponúkajúcich pre víťaza výhru polovice talentu).[2]
Roufos tieto víťazstvá dosiahol po najmenej deväťročnej kariére. Žiadny iný športovec z cisárskej éry sa nemohol pochváliť takým vysokým počtom víťazstiev. Bol prvým, kto vyhral v kategórii ageneios (doslova „bezbradých“; bola to kategória pre súťažiacich medzi paides a andres, t. j. dorastencami a mužmi, špecifické vekové limity pre kategóriu ageneios sa líšili od miesta k miestu, ale vo všeobecnosti sa obmedzovali na neskorých tínedžerov[9]) i medzi mužmi v ten istý deň v Antiochii a bol jediným víťazom vo všetkých troch vekových kategóriách v Nikomédii. Nikdy sa mu však nepodarilo vyhrať olympijské hry v élidskej Pise (na nápise uvedenú olympiádu nevyhral v Pise[1][10]).[11]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 149.
- ↑ a b Christian Marek. In the Land of a Thousand Gods. Princeton : Princeton University Press, 2018. ISBN 978-06-9118-290-2. S. 502.
- ↑ Paraskevi Martzavou, Nikolaos Papazarkadas. Epigraphical Approaches to the Post-Classical Polis. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9965-214-3. S. 247.
- ↑ Inscriptiones Asia Minor: Pontus and Paphlagonia, IK Sinope 105 [1]
- ↑ Inscriptiones Asia Minor: Pontus and Paphlagonia, RA 1916,1:354,10 [2]
- ↑ Mark Golden. Sport in the Ancient World from A to Z. Oxford : Routledge, 2004. ISBN 978-11-3453-596-5. S. 9.
- ↑ Patrick Gouw. Griekse atleten in de Romeinse keizertijd (31 v. Chr. - 400 n. Chr.). Amsterdam : Amsterdam University Press, 2009. ISBN 978-90-5629-576-9. S. 336.
- ↑ Elisabeth Bouley. Jeux romains. Besançon : Presses universitaires franc-comtoise, 2001. ISBN 978-28-4627-047-2. S. 247.
- ↑ Stephen Gaylord Miller. Ancient Greek Athletics. New Haven : Yale University Press, 2004. ISBN 978-03-0011-529-1. S. 241.
- ↑ Mark Golden. Sport in the Ancient World from A to Z. Oxford : Routledge, 2004. ISBN 978-11-3453-596-5. S. 89.
- ↑ Mary T. Boatwright. Hadrian and the City of Rome. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-402-2. S. 209.