Martin Luther King, Jr.
Dr. Martin Luther King, Jr. (Michael King, * 15. január 1929, Atlanta, Georgia, USA – † 4. apríl 1968, Memphis, Tennessee) bol americký baptistický pastor, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie. 4. apríla 1968 bol, v jeho 39-tich rokoch, na neho spáchaný atentát, keď bol zastrelený v meste Memphis v Tennessee v USA.
| Martin Luther King | |
| americký pastor, bojovník za občianske práva | |
 King v roku 1964 | |
| Narodenie | 15. január 1929 Atlanta, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 4. apríl 1968 (39 rokov) Memphis, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | thekingcenter.org |
| Projekt Gutenberg | Martin Luther King, Jr. (plné texty diel autora) |
| Commons |  Martin Luther King, Jr. |
Rodina a vzdelanie
upraviťNarodil sa do rodiny reverenda Martina Luthera Kinga seniora a jeho manželky Alberty Williamsovej Kingovej ako Michael King.[1] V roku 1948 získal titul bakalára zo sociológie a v roku 1951 z teológie. Postgraduálne štúdium a titul PhD získal v roku 1955 zo systematickej teológie na univerzite v Bostone. V rokoch 1957 - 1967 obdržal rad čestných doktorátov z univerzít po celom svete.
18. júna 1953 sa oženil s Correttou Scottovou. Mali spolu štyri deti:
- Yolanda Denis (* 17. november 1955)
- Martin Luther III (* 23. október 1957)
- Dexter Scott (* 30. január 1961)
- Bernice Albertine (* 28. marec 1963)
Všetky štyri deti nasledovali otcove šľapaje a stali sa bojovníkmi za občianske slobody, hoci v niektorých otázkach sa ich názory rozchádzajú.
Boj za občianske slobody
upraviťV roku 1953 sa stal pastorom v baptistickom kostole na ulici Dexter Avenue v meste Montgomery v Alabame. Viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery z roku 1955, po tom, čo Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Bojkot trval 382 dní. Počas tohto obdobia bola do Kingovho domu napr. hodená bomba, King bol za svoj postoj zatknutý, ale v konečnom dôsledku kampaň viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách.
Po tejto kampani v roku 1957 sa podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. King viedol túto skupinu až do svojej smrti.
Členmi SCLC boli predovšetkým obyvatelia černošských komunít v spojení s baptistickými cirkvami. King postupoval podľa filozofie nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorú predtým úspešne presadil Mahátmá Gándhí v Indii. Uvedomil si, že organizované nenásilné protesty proti rasistickému systému južanskej segregácie (známe ako Zákony Jima Crowa) za volebné práva černošskej menšiny povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií. Reportáže a televízne zábery na každodenné ponižovanie a neprávosti páchané na černochoch a násilie zo strany zástancov segregácie vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody, ktoré sa stali najdôležitejšou politickou otázkou začiatku šesťdesiatych rokov v Spojených štátoch.
King organizoval a viedol protestné pochody afroamerických obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Väčšina z týchto práv bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku Spojených štátov prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.
King, podľa Nobelovej Nadácie, ktorá mu v roku 1964 udelila Nobelovu cenu za mier, v rokoch 1957 – 1968 precestoval viac ako šesť miliónov míľ, predniesol asi 2500 prejavov, viedol početné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Cenu dostal rok po pochode na Washington, D.C., kde pred zhromaždením 250 000 ľudí proklamoval svoju nádej, že „jedného dňa ... synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva... a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“ King bol v roku 1968 zavraždený najatým vrahom, ktorý bol následne zadržaný a odsúdený na doživotné väzenie.
Pocta
upraviťV roku 1977 ho prezident Jimmy Carter vyznamenal Prezidentskou medailou slobody. V roku 1986 bol jeho sviatok Martin Luther King Day = deň Martina Luthera Kinga (slávi sa každé výročie jeho narodenia) prehlásený za národný sviatok Spojených štátov. V roku 2004 posmrtne obdržal Zlatú medailu Kongresu.
Referencie
upraviť- ↑ Ling, Peter J. (2002). Martin Luther King, Jr.. Routledge. pp. 11. ISBN 0-415-21664-8.
Iné projekty
upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Martin Luther King, Jr.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Luther King, Jr.- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Luther King, Jr.
Externé odkazy
upraviť- Benjamin J. Ryan: Neznámy Martin Luther King (v češtine) Archivované 2009-02-25 na Wayback Machine
- Prejavy Dr. Martina Luthera Kinga, Jr. (v angličtine)