Michal Baluďanský

	Michal Baluďanský
	ruský ekonóm, právnik a vysokoškolský učiteľ
Narodenie	7. október 1769; Vyšná Olšava, Slovensko
Úmrtie	15. apríl 1847 (77 rokov); Sankt Peterburg, Rusko
Odkazy
Commons	Michal Baluďanský
	Biografický portál

Michal Baluďanský (* 7. október 1769, Vyšná Olšava, Slovensko – † 15. apríl 1847, Sankt Peterburg, Rusko) bol ruský univerzitný profesor, ekonóm – národohospodár, právnik, štátny činiteľ, zakladateľ a prvý rektor Sankt-Peterburskej univerzity.

Pochádzal z rusínskej obce Vyšná Olšava patriacej do Zemplínskej župy, v súčasnosti V. Olšava je súčasťou Stropkovského okresu. Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho farára. V roku 1777 ako 8-ročný, študuje na gréckokatolíckom gymnáziu, v sídle Zemplínskej župy, v Novom Meste – Sátoraljaújhely. Po skončení gymnázia v roku 1780, dostal štátne štipendium a v rokoch 1783 – 1785 študuje na filozofickej fakulte Kráľovskej akadémie práva v Košiciach. Absolvoval ju s vyznamenaním. Právo študoval i vo Viedni. V priebehu dvoch rokov absolvoval štvorročné štúdium na právnickej fakulte (1787 – 1789).

Od roku 1789 pôsobí ako profesor politických vied a ekonómie v Oradei (Sedmohradsko). Po rigoróznej skúške v roku 1796 získal akademický titul JUDr. v peštianskej univerzite a od roku 1802 pôsobí vo funkcií dekana právnickej fakulty. Ovládal 2 germánske jazyky – angličtinu, nemčinu a dva románske jazyky francúzštinu, taliančinu a taktiež štátny jazyk Uhorska maďarčinu.

Bol členom hnutia uhorských jakobínov, tajného jakobínskeho Spolku slobody a rovnosti. Za čo bol prenasledovaný uhorskými úradmi. Jeho prednášky boli prísne cenzurované a zakázané. Na pozvanie ruského cára Alexandra I. v roku 1804 odchádza spolu s manželkou a synom do Ruska, do Sankt Peterburgu. V Rusku na Pedagogickom inštitúte učí politické vedy, najmä ekonómiu. Z poverenia cára Alexandra I., v roku 1813 – 1817, stáva sa vychovávateľom jeho dvoch synov, veľkokniežat Mikuláša a Michala.

Bol prvým rektorom univerzity v Petrohrade (Sankt Peterburgu) v rokoch 1819 – 1821. Ma veľký podiel na demokratizácií vyučovacieho procesu a možností štúdia aj nadaným poddaným. Univerzita pod jeho vedením stáva sa významným centrom vedeckého a kultúrneho života. V roku 1821 bol zbavený funkcie pre liberálne názory, 1835 opäť prednášal na petrohradskej univerzite.

Od roku 1824 bol členom zákonodarnej komisie ministerstvá financií a aj hlavným autorom ruského zákonníka Svod zakonov Rossiji (15 zväzkov), tvorcom ruskej právnickej terminológie a právnych noriem pre ministerské úrady. Po nástupe cára Mikuláša I. je vymenovaný za senátora a stáva sa prednostom cárskej kancelárie. Bol v úzkom kontakte s V. Hankom a Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorí ho ovplyvnili aj politicky.

Má značný podiel na rozvíjaní slovansko-ruských kultúrnych a vedeckých stykov v 20. – 40. rokoch XIX. storočia. V roku 1861 zaslúžil sa o vydanie zákona o zrušení nevoľníctva v Rusku. Na Baluďanského dlho spomínali rodáci z Vyšnej Olšavy, lebo nezabudol na ťažký život svojich rodákov. Vždy bojoval proti tmárstvu a neúcte. Zomrel 3. apríla 1847 v Petrohrade ako ruský šľachtic s erbom, so znamením, rímska číslica „XV", ako spomienka na 15 zväzkov Svodu zakonov Rosiji. Patril medzi teoretikov liberálnej šľachty, na ekonomické podmienky Ruska aplikoval teóriu Adama Smitha.

Pochovaný je na monastyrskom cintoríne v Troicko-Sergejevskej prímorskej pustatine. Jeho podobizeň vo forme umeleckého stvárnenia sa nachádza v slávnostnej sále sankt-peterburskej, štátnej univerzity.

Z deviatich detí syn Alexander Michailovič (1818 – 1897) bol ruským generálom a dcéra Anna Daraganová (1806 – 1877) bola ruskou spisovateľkou pre deti.

Tvorba upraviť

O razdeleniji i oborote bogatstva. In: Statističeskij žurnal, 1806, zv. 1, č. 2
Nacionaľnoje bogatstvo. Izobraženije različnych chozjajstvennych sistem. In: Statističeskij žurnál, 1806, zv. 2, č. 1

Literatúra upraviť

Malá československá encyklopedie, Academia 1984, s. 335.
Slovenský biografický slovník I. zväzok A- D, Matica slovenská, Martin 1986, s. 130.
Енциклопедія історії та культури Карпатських Русинів, Ужгород 2010, c. 38 – 39. (Encyklopédia histórie a kultúry karpatských Rusínov, Užhorod 2010, s. 38 – 39). ISBN 978-966-387-044-1
Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 572.