Otvoriť hlavné menu

Michal Baluďanský (* 7. október 1769, Vyšná Olšava, Slovensko – † 15. apríl 1847, Sankt Peterburg, Rusko) bol ruský univerzitný profesor, ekonóm – národohospodár, právnik, štátny činiteľ, zakladateľ a prvý rektor Sankt-Peterburskej univerzity.

Michal Baluďanský
ruský ekonóm, právnik a vysokoškolský učiteľ
Michal Baluďanský
Narodenie7. október 1769
Vyšná Olšava, Slovensko
Úmrtie15. apríl 1847 (77 rokov)
Sankt Peterburg, Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michal Baluďanský
Erb Michala Baluďanského
Tabuľa Michalovi Baluďanskému

Pochádzal z rusínskej obce Vyšná Olšava patriacej do Zemplínskej župy, v súčasnosti V. Olšava je súčasťou Stropkovského okresu. Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho farára. V roku 1777 ako 8-ročný, študuje na gréckokatolíckom gymnáziu, v sídle Zemplínskej župy, v Novom Meste – Sátoraljaújhely. Po skončení gymnázia v roku 1780, dostal štátne štipendium a v rokoch 1783 – 1785 študuje na filozofickej fakulte Kráľovskej akadémie práva v Košiciach. Absolvoval ju s vyznamenaním. Právo študoval i vo Viedni. V priebehu dvoch rokov absolvoval štvorročné štúdium na právnickej fakulte (1787 – 1789).

Od roku 1789 pôsobí ako profesor politických vied a ekonómie v Oradei (Sedmohradsko). Po rigoróznej skúške v roku 1796 získal akademický titul JUDr. v peštianskej univerzite a od roku 1802 pôsobí vo funkcií dekana právnickej fakulty. Ovládal 2 germánske jazyky – angličtinu, nemčinu a dva románske jazyky francúzštinu, taliančinu a taktiež štátny jazyk Uhorska maďarčinu.

Bol členom hnutia uhorských jakobínov, tajného jakobínskeho Spolku slobody a rovnosti. Za čo bol prenasledovaný uhorskými úradmi. Jeho prednášky boli prísne cenzurované a zakázané. Na pozvanie ruského cára Alexandra I. v roku 1804 odchádza spolu s manželkou a synom do Ruska, do Sankt Peterburgu. V Rusku na Pedagogickom inštitúte učí politické vedy, najmä ekonómiu. Z poverenia cára Alexandra I., v roku 1813 – 1817, stáva sa vychovávateľom jeho dvoch synov, veľkokniežat Mikuláša a Michala.

Bol prvým rektorom univerzity v Petrohrade (Sankt Peterburgu) v rokoch 1819 – 1821. Ma veľký podiel na demokratizácií vyučovacieho procesu a možností štúdia aj nadaným poddaným. Univerzita pod jeho vedením stáva sa významným centrom vedeckého a kultúrneho života. V roku 1821 bol zbavený funkcie pre liberálne názory, 1835 opäť prednášal na petrohradskej univerzite.

Od roku 1824 bol členom zákonodarnej komisie ministerstvá financií a aj hlavným autorom ruského zákonníka Svod zakonov Rossiji (15 zväzkov), tvorcom ruskej právnickej terminológie a právnych noriem pre ministerské úrady. Po nástupe cára Mikuláša I. je vymenovaný za senátora a stáva sa prednostom cárskej kancelárie. Bol v úzkom kontakte s V. Hankom a Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorí ho ovplyvnili aj politicky.

Má značný podiel na rozvíjaní slovansko-ruských kultúrnych a vedeckých stykov v 20. – 40. rokoch XIX. storočia. V roku 1861 zaslúžil sa o vydanie zákona o zrušení nevoľníctva v Rusku. Na Baluďanského dlho spomínali rodáci z Vyšnej Olšavy, lebo nezabudol na ťažký život svojich rodákov. Vždy bojoval proti tmárstvu a neúcte. Zomrel 3. apríla 1847 v Petrohrade ako ruský šľachtic s erbom, so znamením, rímska číslica „XV", ako spomienka na 15 zväzkov Svodu zakonov Rosiji. Patril medzi teoretikov liberálnej šľachty, na ekonomické podmienky Ruska aplikoval teóriu Adama Smitha.

Pochovaný je na monastyrskom cintoríne v Troicko-Sergejevskej prímorskej pustatine. Jeho podobizeň vo forme umeleckého stvárnenia sa nachádza v slávnostnej sále sankt-peterburskej, štátnej univerzity.

Z deviatich detí syn Alexander Michailovič (1818 – 1897) bol ruským generálom a dcéra Anna Daraganová (1806 – 1877) bola ruskou spisovateľkou pre deti.

TvorbaUpraviť

  • O razdeleniji i oborote bogatstva. In: Statističeskij žurnal, 1806, zv. 1, č. 2
  • Nacionaľnoje bogatstvo. Izobraženije različnych chozjajstvennych sistem. In: Statističeskij žurnál, 1806, zv. 2, č. 1

LiteratúraUpraviť