Mienenie alebo doxa je významový proces zameraný na číre zdanie. Je to poznávanie, ktoré obchádza pravdu alebo bytie. Výsledkom mienenia je mienka. Podľa Aristotela sa mienenie podobne ako vedecké poznanie o zmyslové poznanie reality, ibaže na rozdiel od vedeckého poznania predstavuje iba zhrnutie viac menej náhodných faktov. Mienenia sa preto môže vzťahovať nanajvýš k jedinečnému a náhodnému. Podľa Platona je mienenie doxa, teda typ druhoradého poznania, i keď môže existovať aj správne mienenie, pravdivé poznanie, ktoré však nedokážeme zdôvodniť. Mienenie môže byť buď klamná viera v spoľahlivosť zmyslov a obrazotvornosti, alebo poznanie približné, nečistá zmes omylu a pravdy na spôsob praktického a empirického poznania. Mienenie je teda v protiklade k vede, t. j. k myšlienke rozumom pochopiteľnej, ktorú vyžaduje poznanie kritické (epistémé) i poznanie racionálne (noésis), alebo ku každému filozofickému prejavu (logu) vôbec.

Zdroje upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.