Mihule[1] (iné názvy: mihuľovce[2], staršie: minohy[3]; lat. Petromyzontida, Petromyzon(t)es, Petromyzontomorphi) sú taxón (nadtrieda, trieda, podtrieda) kruhoústnic. Zahŕňajú jediný rad mihuľotvaré (Petromyzontiformes).

Mihule

mihuľa riečna (Lampetra fluviatilis)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Petromyzontida
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Majú hadovité telo bez párových končatín a ozubené lievikovité ústa, ktorými sa niektoré druhy zavŕtavajú do tela iných rýb a sajú ich krv. Zuby sú aj na jazyku. Dýchajú žiabrami uloženými vo vakovitých dutinách po boku hlavy. Žiabre ústia von siedmimi pármi malých okrúhlych otvorov za očami. Nos je na temene hlavy. Majú chordu, nemajú však stavce. Sliny mihúľ zabraňujú zrážaniu krvi, spôsobujú rozpad červených krviniek a tkanív.

Rozmnožujú sa v riekach alebo potokoch s rýchlym tokom a štrkovitým dnom. Na dne si vyhrabávajú hniezda v tvare jám.

Minohy upraviť

Ich larvy sa nazývajú minohy a kedysi sa omylom považovali za samostatný rod Ammocoetes, lebo sú od dospelých jedincov značne odlišné. Oči majú prekryté kožou, ústa trojuholníkovité a bezzubé, žiabrové otvory majú v brázde, žijú v bahne. Po niekoľkých rokoch sa menia na dospelé mihule.

V minulosti sa názov „minohy“ používal namiesto „mihule“ a „minohovité“ namiesto „mihuľovité“.

Známe druhy upraviť

Poznáme asi 25 žijúcich druhov (čeľaď mihuľovité), z toho v Európe 10. Najznámejšie sú:

  • mihuľa morská alebo zast. minoha morská (Petromyzon marinus): dĺžka do 1,2 m, žije v mori v Atlantickom oceáne a Stredozemnom mori, rozmnožuje sa v riekach, po neresení umiera, majú ústa v tvare obrovského prísavkového ústneho disku, dospelé mihule parazitujú na rybách (strúhajú im mäso a cicajú krv),
  • mihuľa riečna (Lampetra fluvialitis): dĺžka asi 40 cm, žije v mori pri pobrežiach západnej Európy a v jazerách, na neresenie sa presúva do riek, kde neresí asi po roku, pričom sa s ňou dejú viaceré zmeny a nekonzumuje potravu, pre chutné mäso sa loví ako delikatesa
  • mihuľa potočná (Lampetra planeri): dĺžka asi 100-160 mm, podobá sa mihuli riečnej, v dospelosti má tupé zuby, žije v sladkej vode v tých istých riekach ako mihuľa riečna, ale ďalej od mora a v menších prítokoch
  • mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi)
  • mihuľa pontská (Eudontomyzon mariae)

Systematika (po úroveň čeľade) upraviť

Mihule:

  • rad mihuľotvaré (Petromyzontiformes v širšom zmysle)
    • rod †Mayomyzon
    • rod †Hardistiella
    • rod †Pipiscius
    • čeľaď mihuľovité/zast.minohovité (Petromyzontidae; Petromyzontiformes v užšom zmysle)

Zdroje upraviť

  1. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2018-06-21]. S. 23, 24. Dostupné online.
  2. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  3. minohy. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 305.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mihule
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mihule