Mikuláš Kováč (* 18. máj 1934, Lekér, dnes Hronovce – † 26. máj 1992, Banská Bystrica) bol slovenský básnik. Pseudonym: Gustáv Kosor, Milan Markus, P.Repáč

Mikuláš Kováč
slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ
Narodenie18. máj 1934
Lekér, Slovensko
Úmrtie26. máj 1992 (58 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko

Životopis upraviť

Narodil sa v učiteľskej rodine a vzdelanie získaval v Leviciach, Banskej Bystrici(1948 – 1953), kde študoval na Vyššej priemyselnej škole strojníckej a v Bratislave, kde v rokoch 1954-55 študoval na Vysokej škole pedagogickej, no zo zdravotných dôvodov štúdium nedokončil. V roku 1953 pracoval ako konštruktér podniku Bučina vo Zvolene, od 1956 sa trvale usadil v Banskej Bystrici. V rokoch 1956-58 bol školským referentom, v rokoch 1958 – 1962 pracoval ako metodik v Dome osvety v Banskej Bystrici. V roku 1962 začal pracovať ako dramaturg banskobystrického bábkového divadla, 1961 – 1963 režisér štúdia Čs. rozhlasu, od roku 1967 bol redaktorom denníka Smer a od roku 1969 bol redaktorom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici. V rokoch 1974 – 1980 pracoval v Osvetovom stredisku ako metodik, od roku 1980 bol na invalidnom dôchodku.

Je po ňom od roku 1999 pomenovaná Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.

Tvorba upraviť

Významný predstaviteľ súčasnej modernej slovenskej poézie tzv. strednej generácie. Jeho prvé diela vznikli na základe potreby vyjadriť svoje spomienky na detstvo, sociálne problémy, vojnové obrazy, spomienky na fašizmus, ale tematický okruh rozšíril aj o motívy rodného kraja, dediny a mesta Banská Bystrica, zároveň v jeho poézii predovšetkým dominoval súcit s malým obyčajným človekom, ktorý znáša ťarchy a údery histórie. Jeho básne boli tak silné, že už v roku 1960 debutoval zbierkou básní Zem pod nohami. Tematicky sa v nej vracal k 2. svetovej vojne, utrpeniu detí, ľudí v koncentračných táboroch a pod. Vo svojich ďalších dielach sa vracia k pôvodným témam, ale taktiež sa venuje i súčasnému životu.

Okrem poézie sa venoval aj tvorbe literatúry pre deti a mládež a dramatickej spisbe. Pre dospelých napísal úspešné rozhlasové hry so zameraním na riešenie morálnych problémov súčasného človeka, participoval na tvorbe scenára filmu Juraja Jakubiska Postav dom, zasaď strom (1979). Zostavovateľ reprezentatívneho výberu z lyrickej poézie J. Jesenského Slnečné víno (1985). Sporadicky sa venoval aj prekladateľskej činnosti a publicistike. Jeho dielo bolo preložené do viacerých jazykov.

Dielo upraviť

Básnické zbierky upraviť

  • 1960 – Zem pod nohami
  • 1963 – Obrana stavebnice
  • 1964 – Rozmery
  • 1966 – O modrej labuti
  • 1978 – Písanie do snehu
  • 1978 – Zemnica
  • 1980 – Rodinná pošta
  • 1986 – Pod slnkom

Výbery upraviť

  • 1977 – Vybrané verše
  • 1984 – Básne
  • 1984Písanie do času
  • 1984Postoj

Tvorba pre deti a mládež upraviť

  • 1966 – O Drobinkovi, najmenšom kráľovi na svete
  • 1971 – Gašparko a strašní lúpežnící, bábková hra
  • 1985 – Paneláci, dobrí vtáci

Rozhlasové hry upraviť

  • 1979 – Dvojportrét
  • 1981Tretí pokus
  • 1985Psí život
  • 1987Stena
  • 1989Chata Zuzana
  • 1989Na vlastnú žiadosť

Divadelné hry upraviť

  • 1977Vyskočjanko a strašní lúpežníci

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť