Milan Munclinger

český flautista, dirigent a skladateľ

Milan Munclinger (* 3. júl 1923, Košice – † 30. marec 1986, Praha)[2] bol český flautista, dirigent, skladateľ, muzikológ a hudobný novinár.[1]

Milan Munclinger
Základné informácie
Popis umelca český flautista, dirigent a skladateľ
Umelecké mená prezývka: „Munďa“[1]
Narodenie 3. júl 1923
Košice, Prvá česko-slovenská republika (dnes Slovensko)
Úmrtie 30. marec 1986 (62 rokov)
Praha, ČSSR (dnes Česko)
Alma mater Akademie múzických umění v Praze,
Karlova univerzita
Žáner renesančná hudba, baroková hudba, klasicizmus, klasická hudba
Hrá na nástrojoch flauta
Roky pôsob. 19461986
Manželka Viktória Švihlíková
Rodičia otec Jozef František Munclinger
Vydavateľstvá Supraphon, Panton, Nippon, Columbia, DGG, Vanguard, Ariola, CBS Masterworks, Orfeo, Sony Classical
Súvisiace
články
strýko Tibor Honty

Životopis upraviť

Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Jozef František Munclinger bol významným spevákom a režisérom opery, jeho matka bola zakladajúcim členom Slovenského národného divadla v Bratislave. Jeho strýko Tibor Honty bol známy český fotograf.[1][3][4]

Milan Munclinger študoval na Pražskom konzervatóriu, následne na Akadémii muzických umení v Prahe flautu a potom hudobnú vedu, estetiku, filozofiu a orientalistiku na Karlovej univerzite. V rokoch 19461948 bol jedným z asistentov Václava Talicha v Českom komornom orchestri a taktiež spolupracoval z jeho komornými súbormi.[1][3][4]

Umelecká, organizačná a vedecká činnosť upraviť

V tej istej dobe začal študovať aj starú hudbu a jej interpretáciu. V roku 1951 založil spolu so svojou manželkou čembalistkou Viktóriou Švihlíkovou komorný súbor Ars rediviva, ktorý zohral dôležitú úlohu v znovuobjavení barokovej hudby. Preložil Dolmetschovu knihu s názvom The Interpretation of the Music of the 17th and 18th Centuries Revealed by Contemporary Evidence a niektoré ďalšie pramene o historicky poučnej interpretácii, publikoval a predstavil niekoľko piesní z českých a nemeckých archívov (ako editor pracoval hlavne pre hudobné vydavateľstvá ako Supraphon, Bärenreiter Kassel a IMC New York).[5]

Stal sa spoluzakladateľom českej Společnosti pro starou hudbu, vystupoval na medzinárodných sympóziách v štátoch ako Česko-Slovensko, Nemecko, Rakúsko a Francúzsko. Tie boli venované editácii a interpretácii klasicistických skladieb. Bol porotcom interpretačných súťaží (napríklad Concours de flûte Jean-Pierre Rampal v Paríži, 1980 a 1983), ale aj lektorom interpretačných kurzov v Bayreuthe. Pravidelne vyučoval na Académie Internationale d'Été Jean-Pierre Rampala v Nice.[6]

Venoval sa aj džezovej improvizácii, objavoval pre české publikum moderných autorov, napríklad francúzskeho skladateľa André Joliveta.[3] Založil súbory Munclingerovo dechové kvarteto a Aulos. Učil na Pražskom konzervatóriu, patril k zakladateľom neziskovej organizácie Hudební mládež.[4]

Spolupráca s Jean-Pierre Rampalom upraviť

Ako dirigent spolupracoval s Orchestrom česko-slovenského rozhlasu, Pražským komorným orchestrom, Komorným orchestrom Bohuslava Martinů, ale aj s Musici de Praga. Podielal sa na edícii Musica Antiqua Bohemica, ocenenej cenou Grand Prix du disque de l'Académie Charles Cros. Jeho realizácia a naštudovanie Bendovho a Richerovho flautového koncertu bola zároveň jednou z prvých nahrávok uskutočnených spoločne s francúzskym flautistom Jean-Pierre Rampalom (1955), s ktorým ho neskôr spájalo celoživotné priateľstvo, ktorému pripísal niektoré svoje práce (napríklad rekonštrukciu Bachových koncertov BWV 1055, 1056 a 1059, v roku 1983 nahrávka pre CBS Masterworks). Rampal píše o Munclingerovi v spomienkovej knihe s názvom Musique, ma vie. Jeho pamiatke venoval svoje interpretáce hudby Carla Philippa Emanuela Bacha.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d e Městská část Praha 2. Milan Munclinger (Nové Město) [online]. Praha: encyklopedie.praha2.cz, 2020-06-21, rev. 2022-11-25, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  2. Internetová encyklopedie dějin Brna. Milan Munclinger - Profil osobnosti [online]. Brno: encyklopedie.brna.cz, rev. 2022-01-10, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b c Nadšenec s osobním kouzlem a uměleckou autentičností [online]. operaplus.cz, 2016-03-29, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b c Supraphon. Milan Munclinger [online]. supraphon.cz, 2023-06-28, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  5. VEBER, Petr. Pohledem Petra Vebera (50) Milan Munclinger a baroko [online]. klasikaplus.cz, 2023-07-03, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  6. VAŠATOVÁ, Jana. Víkend s Milanem Munclingerem [online]. Praha: Český rozhlas, 2023-09-11, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť