Milichus (prepustenec)
[Flavius] Milichus [Soter] (* ? – † po roku 65) bol prepustenec senátora Flavia Scaevina, ktorý informoval cisára Neróna o Pisonovom sprisahaní (65).[1]
Odhalenie Pisonovho sprisahania upraviť
Milichovu úlohu v odhalení sprisahania opisuje Tacitovo dielo Annales.[2] Podľa Tacita nie je známe, či bol Milichus oboznámený s plánom na zvrhnutie cisára. Po tom, čo sa Scaevinus vrátil domov zo stretnutia s Antonion Natalom zapečatil svoju poslednú vôľu, vybral rodinnú dýku, usporiadal slávnostnejšiu večeru než obvykle a svojim obľúbeným otrokom udelil slobodu. Nakoľko bola dýka otupená, požiadal Milicha, aby ju naostril a tiež aby prichystal obväzy a prípravky na zastavenie krvácania. Neobvyklé správanie jeho patróna spolu s touto neobyčajnou požiadavkou mohli vzbudiť Milichovo podozrenie z chystaného útoku na cisára. Milichus tiež vypočul radu svoju manželku, ktorá poukázala na to, že mnoho prepustencov a otrokov v Scaevinovej domácnosti bolo svedkom rovnakých udalostí a mlčaním tak nezíska nič, avšak keď bude prvým, kto cisára upozorní, dostane sa mu značnej odmeny.
Nasledujúceho rána na svitaní sa preto Milichus vybral do cisárskych záhrad, kde sa stretol s Nerónovym prepustencom Epaphroditom, ktorý ho doprevodil k samotnému cisárovi, ktorému Milichus vyzradil všetko, čo mu bolo známe o chystanom sprisahaní. Nero následne predvolal Scaevina, ktorý zaprel obvinenia z konšpirácie a Milicha označil za klamára. Milichova manželka napokon pripomenula, že Scaevinus mal tajné stretnutie s Antoniom Navalom a že obaja si boli blízki s Gaiom Calpurniom Pisonom, čo napokon viedlo k predvolaniu Navala. Scaevinus a Navalis boli vypočutí oddelene. Rozpory v ich výpovediach prehĺbili cisárovo podozrenie. Len čo im bolo pohrozené mučením, vyzradili plán sprisahania.
Život po odhalení sprisahania upraviť
Vďaka svojmu činu Milichus získal majetkovú odmenu neznámej výšky a grécke cognomen Soter („Zachránca“).[3][4]
Referencie upraviť
- ↑ Bunson, Matthew (2002), „Milichus“, Encyclopedia of the Roman Empire (2. revid. vyd.), New York, NY: Facts On File, str. 368, ISBN 0-8160-4562-3
- ↑ Tacitus, Annales, XV.54-59, 71
- ↑ Tacitus, Annales, XV.71. Tacitus ale grécky názov mena neuvádza („Milichus praemiis ditatus conservatoris sibi nomen Graeco eius rei vocabulo adsumpsit“).
- ↑ Rutledge, Steven H. (2001), „43 Flavius Milichus /Soter/(?)“, Imperial Inquisitions : Prospecutors and Informants from Tiberius to Domitian (1. vyd.), London; New York, NY: Routledge, ISBN 0-203-18608-7. Porovnaj: Rudich, Vasily (1993), Political Dissidence Under Nero : The price of dissimulation (1. vyd.), London; New York, NY, str. 130, ISBN 0-415-06951-3