Militarizmus

Militarizmus je dominancia vojenských hodnôt a záujmov v politike a spoločenskom živote, vyjadrená napríklad jednostranným dôrazom na právo najsilnejšieho a myšlienkou, že vojny sú nutné, alebo že sa im nedá vyhnúť. Preferuje prísne hierarchickú štruktúru v spoločnosti a myslenie založené na rozkazoch a poslušnosti nariadeniam.[1]

Vo vnútornej politike sa prejavuje vysokými výdavkami na armádu a zbrojenie, zdôrazňovaním významu armády, vyzdvihovaním jej prestíže, masovými prehliadkami, účasťou vysokých dôstojníkov v politike a najmä vojnovou rétorikou vedúcich predstaviteľov štátu. V zahraničnej politike znamená tendenciu k násilnému riešeniu sporov, prípadne aj expanzívnu a dobyvačnú politiku.[2]

Definície a modely militarizmuUpraviť

Politológ Wilfried von Bredow opisuje militarizmus ako „nadvládu armády ako organizácie v štáte a spoločnosti“ a ako „prevahu vojenských a vojnových kategórií v myslení v štáte, spoločnosti a politike“. Uvádza dva modely civilno-vojenských vzťahov, ktoré sa vyvinuli po priemyselnej revolúcii.[3]

  • V prvom modeli nie sú ozbrojené sily príliš dôležité v „každodennom spoločenskom živote“, zostávajú „virtuálne“ a iba „v prípade ohrozenia“ sa stávajú „aktuálne“ relevantnými: „V prípade vojenskej núdze považujú občania za vlasteneckú povinnosť obliecť si uniformu a brániť svoj štát“. Podľa von Bredowa tento model môže, ale nemusí viesť k militarizmu. V prípade USAkult zbraní v civilnom živote, ... by sa dal označiť za kontrakciu militarizmu“.
  • V druhom modeli samotné ozbrojené sily poskytujú „hybný prvok všeobecného spoločenského rozvoja“. Ozbrojené sily sú považované za „školu národa“, ktoré zároveň masívne zasahujú do politických rozhodovacích procesov v takzvanom mierovom období: „Vojenské hodnoty a vojenské správanie určujú civilné konanie a rozhodovacie procesy“. Tento model zásadne podporuje militarizmus.

Nielen, ale aj vzhľadom na nacistickú tyraniu, Antony Joseph Coates charakterizuje militarizmus ako „častý sklon alebo kultúrnu zaujatosť v prospech vojny“.[4]

ReferencieUpraviť

  1. Klaus Schubert, Martina Klein: Das Politiklexikon. 4., aktual. vydanie Dietz, Bonn 2006.
  2. K. Žaloudek, Encyklopedie politiky, heslo Militarismus.
  3. Wilfried von Bredow: Militär und Demokratie in Deutschland: Eine Einführung (Studienbücher Aussenpolitik und internationale Beziehungen). VS Verlag, Wiesbaden 2007, S. 66 a ďalšie.
  4. A. J. Coates: The Ethics of War. Manchester University Press, Manchester 1997, ISBN 0-7190-4046-9, S. 40.