Miroslav Sýkora (1964)

slovenský podnikateľ

Miroslav Sýkora (* 1. január 1964 – † 6. február 1997) bol slovenský podnikateľ a zakladateľ zločineckej skupiny Sýkorovci[1], ktorá je po ňom pomenovaná.

Miroslav Sýkora
slovenský podnikateľ a zakladateľ zločineckej skupiny
Narodenie1. január 1964
Úmrtie6. február 1997 (33 rokov)
Bratislava, Slovensko

Príprava na povolanie

upraviť

Študoval na prestížnom moskovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti (MGIMO). Štúdium však nedokončil. Po návrate na Slovensko začal študovať žurnalistiku, ktorú taktiež nedokončil. Bol ženatý a mal dve deti. V čase smrti už s manželkou nežil v jednej domácnosti. Chcel sa presadiť pri privatizovaní finančných inštitúcií. Sýkora mal kontakty na vtedajšiu politickú špičku a Slovenskú informačnú službu, bol podozrivý zo zorganizovania zavlečenia Michala Kováča ml.[2] do Rakúska, zorganizovania vraždy Róberta Remiáša a ďalších trestných činov. Je považovaný za zakladateľa organizovaného zločinu - mafie - na Slovensku.

Sýkorovci

upraviť

Organizovanú skupinu, ktorá je po ňom pomenovaná, založil Miroslav Sýkora v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Jeho skupina pôsobila v Bratislave, na Záhorí a v Senci. Skupina sa podľa prokuratúry zaoberala vyberaním výpalného, vydieraním, obchodom s drogami, krádežami, vraždami na objednávku, vraždami konkurentov a ďalšou rozsiahlou trestnou činnosťou. Sýkora spolupracoval s ruskými, ukrajinskými a inými zločineckými skupinami na Slovensku.[3] Spolupracoval taktiež s Tiborom Pápayom a jeho organizovanou skupinou, a inými skupinami v rámci organizovaného zločinu. Veľká časť organizovanej skupiny Sýkorovci je toho času (r. 2017) za mrežami, alebo po smrti.

Dôvodom popravy bol oficiálne spor s Petrom Križanovičom, zvaným „Duran“, kvôli deleniu koristi z lúpeže v nitrianskej pobočke VÚB banky z januára 1996[4]. Neoficiálnym dôvodom bolo to, že Sýkora mal za svoje služby požadovať od vtedajšej politickej moci lukratívny podiel na privatizácii finančných inštitúcií a zároveň neprimerane veľkými požiadavkami na vtedajšieho námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslava Svěchotu. Konflikt medzi Sýkorom a Duranom vyvrcholil streľbou na Durana v decembri 1996 na Sliačskej ulici, po ktorej Duranovi museli amputovať časť dolnej končatiny. Z tohto útoku podozrieval Duran práve Sýkoru. Odvtedy sa obklopil početnou ochrankou. Sýkoru sa pokúsili zastreliť aj pred jeho domom v Senci, avšak vtedy si ho pomýlili so susedom. Sýkoru zastrelili na parkovisku bratislavského hotela Holiday Inn dňa 6. februára 1997 spolu s jeho ochrankárom[5]. Z nepochopiteľných príčin neprišiel na stretnutie v hoteli aj so svojou početnou ochrankou, ale iba s jedným ochrankárom, ktorý bol zároveň šoférom. Po vystúpení z auta na nich spustili streľbu maskovaní útočníci. Sýkora sa ešte pokúsil brániť streľbou z vlastnej zbrane. Po zasiahnutí viacerých častí tela, najmä hlavy a hrudníka, zraneniam na mieste podľahol. Z jeho vraždy sú obvinení Ľuboš Ferus, Marek Ľupták, Richard Benčič a Milan Majtán.

Po Sýkorovej smrti zaujal jeho miesto ako šéfa sýkorovcov Róbert Lališ, zatiaľ neprávoplatne odsúdený na doživotie (február 2017).

Referencie

upraviť
  1. Gorily v podsvetí – prvý veľký boss - Gustáv Murín [online]. Blog.Pravda.sk, [cit. 2017-02-08]. Dostupné online.
  2. Chronológia: Únos Michala Kováča ml. 20 rokov po. Kauza, ktorá sa skončila absurdne. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08].
  3. Sýkorovcov konečne poslali za mreže: Tu sú ich tváre, mená a výšky trestov. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08]. Archivované 2017-02-11 z originálu.
  4. padli rozsudky. teraz.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08].
  5. Vražda M. Sýkoru. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08].