Misionári obláti Nepoškvrnenej Panny Márie

Misionári obláti Panny Márie Nepoškvrnenej (OMI) sú misijným rehoľným spoločenstvom kňazov a bratov uprostred katolíckej cirkvi. Ich hlavným poslaním je hlásať radostnú zvesť ľuďom, ktorí o Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu ešte nepočuli, alebo tým, ku ktorým obvyklá pastorácia cirkvi nedosahuje. Túto svoju misiu - poslanie uskutočňujú v apoštolských komunitách a v úzkej spolupráci s laikmi, ktorí sú považovaní za partnerov v evanjelizácii.

Misionári obláti Panny Márie Nepoškvrnenej

Eugen de Mazenod, zakladateľ oblátov
Základné informácie
MottoEvangelizare Pauperibus Misit Me. Pauperes Evangelizantur. (latinsky)
Ďalšie informácie

Vznik rádu upraviť

Obláti sú súčasťou katolíckej cirkvi, ktorých špecialitou sú misie, pôsobenie na miestach, kde kňazi nie sú. Založil ju po napoleonských vojnách francúzsky šľachtic Eugen de Mazenod a vytýčil jej ideu "šíriť posolstvo Krista medzi tými, ktorí po zvratoch doby zostali bez pastierov". Roku 1826 pápež Lev XII. Kongregácii potvrdil vytvorené pravidlá. Roku 1845 vyslali prvú misiu do Kanady, na Cejlón a do Južnej Afriky.

Poslanie upraviť

Obláti nie sú špecialistami na jeden určitý druh pastorácie alebo jednu konkrétnu skupinu ľudí. Je síce pravda, že sa kongregácie už od samých začiatkov venovali predovšetkým práci s mládežou, hlásanie ľudových misií, apoštolátu u chudobných a opustených a postupom času sa z nich stali aj misionári ad gentes, ale v súčasnosti pôsobia vo svete aj ako farári, správcovia pútnických miest. Angažujú sa v oblasti spravodlivosti, mieru a integrity stvorenia, pracujú s imigrantmi a rómskym etnikom.

Začiatky OMI v českých krajinách upraviť

Kongregácia obláti Panny Márie Nepoškvrnenej (OMI) sa v Česku usadili v roku 1911, po vzniku Česko-Slovenska založili samostatnú provinciu. Pôsobili tu, najmä v Sudetoch, osem kňazov. Ich centrom bol konvent v Teplej.[1] V Kájove pri Českom Krumlove fungoval ich juniorát a noviciát. Po vyhnaní Nemcov po skončení II. svetovej vojny provincie prestal fungovať a formálne zanikol úmrtím P. Jana Václava Straky roku 1970.[2]

Nová história upraviť

V roku 1991 sa vrátil z 43-ročného pôsobenia v Afrike páter Zdeněk Čížkovský, aby tu činnosť provincie obnovil. Pracoval ako farár v Kroměříži, kde obláti dostali pridelenú farnosť Blahoslavanej Panny Márie, neskôr aj v Klokotoch.[3]

V súčasnosti pôsobia v Česku dve komunity oblátov a to v Plasoch a Klokotoch.

Mládež upraviť

Súčasťou oblátskej rodiny sú od samého začiatku tiež spoločenstvá mladých. V najbližšej provincii ide predovšetkým o nemeckú OMI-Jugend a český OMIGang. Spoločenstvo mládeže OMIGang sa začalo vytvárať okolo oblátskej komunity v Plasoch (plzeňská diecéza) v r. 2011. Najprv išlo o nepravidelná stretnutie niekoľkých mladých ľudí z oblátskych farností okolo Plasov a Manetín, skoro sa ale pridalo aj pár stredoškolákov a vysokoškolských študentov z Plzne a postupom času sa spoločenstvo rozrástlo aj o zástupca z Moravy: Brna a Kroměříža. Usporadúvali sa prvé OMITreffingy (pravidelná víkendové stretnutia v Plasoch), k nim sa vzápätí pridali OMILuftingy (víkendové stretnutia s pracovno-duchovnou náplňou slúžiace k "preluftovaniu" zanedbaných a opustených kostolov a iných objektov), v ktorých sa dodnes zúčastňujú aj študenti nášho spriateleného Stojanova gymnázia na Velehrade. Časom, keď sa medzi členmi OMIGangu upevnili vzťahy a vytvorilo sa pevnejšie jadro, sa začalo spoločenstvo viac otvárať navonok, pozývať ďalších mladých ľudí na zdieľanie a vytvárať svoj vlastný apoštolát.

KVS upraviť

Komunita vteleného Slova, teda KVS je odpoveď na potrebu silnej skúsenosti komunitného evanjeliového života, ktorú niektorí českí obláti zakúsili v talianskom "Centro giovanile" v Maríne neďaleko Ríma. V roku 2012 sa teda po vzore tejto talianskej oblátskej skúsenosti vytvorilo spoločenstvo mladých mužov, ktorí sa rozhodli urobiť skúsenosť spoločného žitia evanjelia vo všednosti obyčajného života. Spoločne s oblátmi v Plasích bývajú, spoločne pracujú, spoločne upratuje, varí, perú, modlí sa, spoločne študujú ...

Oblátski asociovaní upraviť

Životné cesta a odkaz svätého Eugena neoslovuje len rehoľníkov alebo tých, ktorí hľadajú svoje životné povolanie. Eugenova láska k Bohu a k cirkvi má veľkú inšpiratívnu silu aj pre ľudí, ktorí žijú v rodinách a chodia do bežných zamestnaní. Títo ľudia vytvárajú spoločenstvo tzv. Oblátskych asociovaných. Spájajú sa so spoločenstvom oblátov a oblátiek sľubom, v ktorom sa vyznávajú zo svojho vzťahu k Ježišovi Kristovi ak jeho cirkvi a v ktorom vyjadrujú svoju túžbu byť živými svedkami Božej bezpodmienečnej lásky k ľuďom vo svojich rodinách, v cirkvi i mimo nej, ale najmä voči ľuďom, ktorí majú najväčší dôvod o tejto láske pochybovať, totiž voči ľuďom vylúčeným na okraj ľudskej a cirkevnej spoločnosti. Tento sľub môžu každoročne obnovovať.

Ku spoločenstvu asociovaných patria starí aj mladí, slobodní aj zadaní, ľudia z miest i z dedín, študovaní i neštudovaní. Schádzajú sa v regionálnych skupinách. Dvakrát ročne potom majú príležitosť stretnúť sa so všetkými ostatnými asociovanými z Česka a z Nemecka (na tzv. Eugen-Meeting a jesennom výročnom stretnutí). Základom stretnutie je ľudské spoločenstvo, nechýba ani duchovný program.

Prvých 17 laikov zložilo sľub vo februári v roku 2004. Dnes je ich cez osemdesiat, regionálnych skupín je v súčasnosti sedem: päť v Nemecku (sasko-srbská skupina, skupina z Burl, hünfeldská skupina, juhonemecká skupina a tzv. Mladí asociovaní z celého Nemecka) a dve v Česku. K pôvodnej skupine slovenských asociovaných schádzajúcich sa už tradične okolo oblátskej komunity v Tábore - Klokoty sa čerstvo pridala aj skupina siedmich mladých asociovaných naviazaná na komunitu plaskou (prvá asociácia: 1. október 2016).

Mladí asociovaní, čiže „Maso“, ako si v skratke hovoria, sa pravidelne schádzajú k spoločnému zdieľaniu a prehlbovaniu života v charizme sv. Eugena. Majú na starosti niekoľko evanjelizačných projektov a okrem toho sa tiež snažia o medzinárodné prepojenie s ďalšími členmi oblátskej rodiny po celom svete, predovšetkým v rámci našej Stredoeurópskej provincie.

Známi členovia rádu upraviť

Referencie upraviť

  1. MACEK Jaroslav, 950 rokov litoměřické kapituly, Karmelitánské nakladatelství, KOSTELNÍ VYDŘÍ 2007, ISBN 978-80-7195-121-6, str. 199.
  2. PALÁN, Aleš. Než krokodýl spolkne stín. Karmelitánské vydavatelství. vyd. Kostelní Vydří : [s.n.], 2005. ISBN 80-7192-883-6. Kapitola Zdeněk, s. 155.
  3. Palán, kapitola Z. Čížkovská v dátach , str. 174

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Misionáři obláti Panny Marie Neposkvrněné na českej Wikipédii.

Externé odkazy upraviť