Muzikoterapia sa vo svete považuje za etablovanú odbornú službu. Ako napovedá samotný názov, hudba je hlavným nástrojom, ktorý je možné zamerať na rôzne psychické, kognitívne, sociálne, emocionálne a iné problémy. Obrovskou výhodou je nielen absencia vedľajších účinkov či vzniku závislosti, ktoré sú veľkým problémom pri medikamentóznej liečbe, ale aj rozsiahly rozsah zamerania, a navyše aj šírka cieľovej skupiny: príjemcami muzikoterapie môžu byť doslova všetci, od ešte nenarodeného plodu dieťaťa až po paliatívnych pacientov.

História upraviť

Hudba sa používa ako liečivý nástroj po celé storočia. Už Platón i Aristoteles svorne tvrdili, že hudba ovplyvňuje dušu a môže formovať charakter jednotlivca. Muzikoterapia sa objavuje dokonca v Biblii, keď Dávid hral na harfu, aby zbavil kráľa Saula zlého ducha. Hippokrates hral hudbu pre duševne chorých pacientov v roku 400 nášho letopočtu. V trinástom storočí arabské nemocnice boli vybavené muzikoterapeutickými miestnosťami. Avšak základ muzikoterapie ako moderného vedného odboru sa položil v medzivojnovom období, keď najmä v Spojenom kráľovstve hudobníci cestovali po nemocniciach a hrali skladby pre vojakov trpiacich emocionálnymi a fyzickými traumami spôsobenými vojnou.

Opis upraviť

Muzikoterapia je jeden zo spôsobov komplexnej terapie, kedy sa berie do úvahy ako fyzický, tak aj psychický a sociálny rozmer každého človeka. Muzikoterapeutické aktivity cielene stimulujú svalový systém a rytmika podporuje koordináciu pohybov. Muzikoterapia upokojuje, pomáha pri nespavosti, odbúrava stres, podporuje pamäť a sústredenie, redukuje pocit izolovanosti a buduje sociálne vzťahy, spev posilňuje rečové schopnosti. Vhodne zvolená hudba a muzikoterapeutické aktivity dokážu znížiť krvný tlak a stabilizovať pulz, kontrola dýchania pri speve a aktivácia svalového systému pri tanci/muzikoterapeutických cvičeniach podporujú správnu činnosť srdca.

Muzikoterapia si vyžaduje intenzívne štúdium nielen v hudobnej sfére, ale aj v iných oblastiach, keďže tento vedný odbor je na rozhraní sociálnej práce, medicíny, psychológie.

Každé sedenie je unikátne a jeho jednotlivé časti majú vlastný cieľ a techniky. Muzikoterapeut sa opiera o vopred pripravené osnovy, avšak zároveň dĺžku, formu i obsah každej aktivity citlivo prispôsobuje poslucháčom, aby zaistil dosiahnutie vytýčeného cieľa. V interaktívnej časti sedenia majú príjemcovia možnosť zapojiť sa do diania a buduje sa skupinové povedomie. Využívajú sa početné muzikoterapeutické aktivity, ktoré majú širokú škálu zamerania a rôzne podoby.

Čo muzikoterapia nie je upraviť

Ošetrenie zvukom nie je muzikoterapia. Ošetrenie zvukom medzinárodne označované za '''sound healing''' spočíva v pasívnom prijímaní zvukových vibrácií vylúdených najčastejšie špeciálnym alebo aj etnickým hudobným nástrojom. Skvelým príkladom sú tzv. spievajúce misy, ale taktiež sa používajú gongy, zvony, prípadne vibračné a zvukové frekvencie v kombinácii s hudbou alebo jej prvkami (rytmus, melódia). Príjemca si urobí pohodlie a na navodenie stavu harmónie sa pohrúži do vlastného vnútra s pomocou meditačných tónov. Liečenie zvukom môže viesť k uzdraveniu na emocionálnej alebo duchovnej úrovni.

Muzikoterapia je predovšetkým založená na hudbe, na harmónii i konkrétnych piesňach, nie na samostatne použitých tónoch. Hudba využívaná na tento účel môže byť aj nemelodická, t.j. produkovaná výlučne bicími nástrojmi, avšak nie výlučne pasívne prijímaná a prevažuje použitie klávesových, strunových a bicích hudobných nástrojov a spevu.

Použitie upraviť

Muzikoterapia odborníkom pomáha liečiť psychické aj fyzické ochorenia. Veľmi často sa muzikoterapia využíva pri práci s deťmi. Hudobné hry a aktivity rozvíjajú pozornosť najmenších detí, ich pamäťové schopnosti a tvorivosť. Pre deti školského veku so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, poruchami správania alebo dokonca autizmom sa často odporúča muzikoterapia, nakoľko môže zlepšiť úroveň ich komunikácie a naplniť poznávacie, zmyslové, percepčné, emočné a psychologické potreby. Dieťa, ktoré je v hre na nástroj zapojené do pozitívno-kreatívneho úsilia, často získava sebakontrolu a možnosť vyjadrenia.

Liečbu hudbou je možné veľmi účinne využiť aj v produktívnom veku, keďže účinky muzikoterapie sú založené na mnohostrannom vplyvu hudby na človeka. Rôzne problémy ako depresia, nespavosť, poruchy príjmu potravy a mnohé ďalšie nachádzajú pomoc v muzikoterapii. Veľmi účinne funguje aj ako rodinná či skupinová terapia.

Muzikoterapia preto nie je určená len na liečbu psychických problémov. Je súčasťou terapeutických prístupov u mnohých diagnóz či stavov. Ide napríklad o Parkinsonov syndróm, sklerózu multiplex alebo detskú mozgovú obrnu. V prípade Alzheimerovej choroby muzikoterapia vykazuje široké spektrum benefitov, výrazne skracuje obdobia depresie a agresívneho správania, zlepšuje náladu a podporuje komunikáciu a sociálnu autonómiu. Pozitívne vplýva aj na pacientov, ktorí trpia nevyliečiteľnými ochoreniami. Liečbu hudbou možno použiť aj na pomoc s akútnou i chronickou bolesťou.

Muzikoterapeuti Peter Karvai a Adriana Karvaiová sa špecializujú na zariadenia sociálnych služieb pre seniorov.[1] Tieto môžu zahŕňať domovy dôchodcov, denné stacionáre, kluby seniorov a podobne. Hudba ako univerzálny jazyk nepoznajúci vekové hranice, zdravotné obmedzenia ani iné limity napomôže pri adaptácii seniora pri zmene prostredia, je prostriedkom pre nadviazanie vzťahov s okolím, môže dňu dokonca dať zmysel a význam.

Hudba je skvelým príkladom činnosti podporujúcej celoživotnú neuroplasticitu a môže pomôcť znovunadobudnúť motorické a kognitívne zručností u starších ľudí po poškodení mozgového tkaniva. Hudobná aktivita podporuje adaptáciu centrálneho nervového systému súvisiacu s plasticitou mozgu. Hra na hudobnom nástroji môže zlepšiť jemné motorické funkcie spolu s neurofyziologickými zmenami v audiomotorických sieťach. Rytmika má pozitívny vplyv pri poruchách chôdze, zlepšuje dĺžku kroku, rýchlosť a celkovú pohyblivosť. Napokon, odmeňujúce účinky tvorby a počúvania hudby vyvolávajúce neurochemické účinky v kombinácii s plasticitou mozgu vyvolanou hudbou môžu výrazne uľahčiť neurorehabilitáciu.

Muzikoterapia kombinuje viaceré benefity. Voľba spôsobu realizácie závisí od špecifických potrieb klienta (vek, ochorenie, schopnosti), ale aj podľa možností zariadenia (priestor, vybavenie, personál).[2]

Referencie upraviť

  1. KARVAIOVÁ, Adriana. 2021. Muzikoterapia Petra Karvaia. Praha, Almodad Trade s.r.o., 2021. ISBN: 978-80-7504-616
  2. AMTMANNOVÁ, JAROŠOVÁ, KARDOS, 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2007 [cit. 2023-1-2]. URL: <http://web.t-com.sk/prolp Archivované 2008-06-21 na Wayback Machine>. ISBN 978-80-969813-7-3