Nadija Viktorivna Savčenková

ukrajinská politička a bývalá vojenská pilotka

Nadija Viktorivna Savčenková (ukr. Надія Вікторівна Савченко – Nadija Viktorivna Savčenko; * 11. máj 1981 Kyjev) je bývalá ukrajinská príslušníčka ozbrojených síl, výsadkových jednotiek, neskôr pilotka bojového vrtuľníka Mi-24. V rokoch 2014 - 2018 poslankyňa ukrajinskej Verchovnej rady.[1] Do povedomia sa dostala predovšetkým počas vojny na Ukrajine, keď ju 18. júna 2014 zajali pri dedine Metalist ozbrojenci a odovzdali Rusku, kde bola súdená za údajné zabitie dvoch ruských novinárov.[2] Na protest proti svojmu väzneniu držala od 13. decembra 2014[3] do svojho prepustenia v máji 2015 hladovku. V priebehu svojho zajatia bola zvolená ako poslankyňa do ukrajinského parlamentu za stranu Baťkivščyna. Neskôr bola zo strany vylúčená.

Nadija Viktorivna Savčenková
Nadija Savčenková v Prahe v roku 2017.
Nadija Viktorivna Savčenková
Narodenie11. máj 1981 (41 rokov)
Kyjev, Ukrajina
Národnosťukrajinská
Známa vďakavojenská letkyňa, v rokoch 2014/15 obvinená z usmrtenia ruských novinárov pri bojoch na východe Ukrajiny; neskôr omilostená a vymenená za zajatých ruských spravodajských dôstojníkov
Odkazy
Webstránkafreesavchenko.com
CommonsSpolupracuj na Commons Nadija Viktorivna Savčenková

ŽivotUpraviť

KariéraUpraviť

Od mladosti sa chcela stať vojenským letcom. Vstúpila do ukrajinskej armády, kde pracovala ako rádiová operátorka v železničnom vojsku. Neskôr absolvovala výsadkársky výcvik. V rokoch 2004 - 2008 bola jedinou ženou ukrajinských mierových jednotkách. Po misii v Iraku absolvovala Charkovskú leteckú univerzitu. Bola prvou ženou, ktorá študovala tento odbor. Dvakrát bola vylúčená ako nevhodná kandidátka na výcvik pilota, ale podarilo sa jej znovu pokračovať vo výcviku ako letová navigátorka, spočiatku ako navigátorka Su-24. Neskôr v roku 2009 promovala na útočnom vrtuľníku Mi-24 a slúžila v 3. pluku vojenského letectva Ozbrojených síl Ukrajiny v meste Brody. Ako navigátorka Mi-24 nalietala 170 hodín.

Verejne známa bola ako reprezentantka armády v niekoľkých televíznych reláciách.[4]

Zajatie a únos do RuskaUpraviť

Savčenková bola nespokojná s tým, že jej pluk nebol nasadený do bojov na Donbase. Odišla preto od leteckej jednotky a bojovala ako dobrovoľníčka na východe Ukrajiny v prápore Ajdar.[5]

Savčenková sa 17. júna 2014 dostala do zajatia proruských separatistov. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o výmenu sa náhle objavila v ruskej Voroneži. Kyjev následne požadoval jej vrátenie. Ruská strana tvrdila, že sa dostala do Ruska ako utečenec s falošnými dokladmi. Savčenková tvrdila, že bola na ruské územie zavlečená násilím.[1]

Súdny procesUpraviť

Prípad Savčenkovej prejednával súd v ruskej Voroneži. Podľa ruských vyšetrovateľov sa Savčenková prihlásila počas dovolenky k dobrovoľníckej ukrajinskej jednotke bojujúcej pri Luhansku pričom vraj počas jednej z operácií odovzdala súradnice skupiny ruských novinárov a civilistov, ktorá bola vzápätí ostreľovaná mínometmi ukrajinských síl a dvaja novinári boli zabití. Savčenková toto obvinenie v celom rozsahu odmietla, pričom ako obhajobu predložila videozáznam, ktorý mal dokazovať, že v čase kedy tak mala urobiť už bola v zajatí proruských ozbrojencov.

Dňa 27. februára 2015 uviedla Jelena Masjuková, členka rady pre ľudské práva, ktorá pôsobila pri ruskom prezidentovi, že Savčenková je kvôli 76 dní trvajúcej hladovke na pokraji smrti a zomrieť môže každým dňom. Vyzvala ruské úrady, aby Savčenkovú prepustili z väzobnej väznice do domáceho väzenia. Smrť Savčenkovej by podľa nej priniesla Rusku ďalšiu medzinárodnú hanbu a sankcie, zatiaľ čo na Ukrajine by sa stala hrdinkou. Súd jej ale namiesto toho predĺžil väzbu do mája 2015 s vyhlásením, že zdravotný stav je uspokojivý. Savčenková schudla 17 kg. Kremeľ na všetky výzvy odpovedal, že vo veci musí rozhodnúť ruský súd.[1]

Snaha o oslobodenieUpraviť

Ukrajinskí predstavitelia na čele s prezidentom Petrom Porošenkom sa snažili podnikať kroky vedúce k oslobodeniu pilotky. Situáciu označovali za neprijateľnú. Letkyňa v tej dobe získala veľkú verejnú popularitu na Ukrajine aj vo svete.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v januári 2015 odsúhlasilo rezolúciu, ktorá Rusko dôrazne žiada o okamžité prepustenie Savčenkovej. Zároveň predĺžilo až do apríla 2015 odobratie ruských hlasovacích práv, ktoré mu boli odobraté už v apríli 2014 kvôli záberu Krymu. V nadväznosti na to Rusko stiahlo svoje rozhodnutie umožniť návštevu európskych poslancov v moskovskej väznici, kde v tej dobe Savčenková držala už 40 dní hladovku.[6] O prepustení Savčenkovej sa usilovala tiež Európska únia a Európsky parlament.[1]

Politická kariéraUpraviť

V novembri 2014, zatiaľ čo sa nachádzalo v ruskom väzení kandidovala v ukrajinských parlamentných voľbách a bola zvolená za poslankyňu ukrajinskej Verchovnej rady za stranu Baťkivščyna. 25. mája 2015 bola ruskou stranou prepustená a vymenená za 2 dôstojníkov GRU zajatých na Ukrajine (A. Alexandrov, Je. Jerofejev). Formálne dostala milosť od prezidenta Putina. Bola prepustená v meste Rostov-na-Donu. Po príchode na Ukrajinu začala vykonávať funkciu poslanca Najvyššej rady. 26. októbra 2016 Savčenková odišla zo strany Baťkivščyna. Táto informácie bola oficiálne oznámená 12. decembra 2016.[7] Dôvodom vylúčenia zo strany bol fakt, že bez oficiálneho mandátu rokovala v Minsku s vodcami proruských separatistov Alexandrom Zacharčenkom a Igorom Plotnickým.[8]

21. februára 2017 Savčenková vyhlásila, že sa vzdáva poslaneckej imunity. 22. marca 2018 poslanci Najvyššej rady na základe žiadosti Generálnej prokuratúry Ukrajiny, pre jej obvinenie z prípravy ozbrojeného útoku na Najvyššiu radu, rozhodli o jej zbavení poslaneckej imunity.[9] Savčenková bola následne zatknutá príslušníkmi Bezpečnostnej služby Ukrajiny. 16. apríla 2019 súd v meste Brovary v Kyjevskej oblasti rozhodol o prepustení Volodymyra Rubana a Nadie Savčenkovej z väzby, že lehota preventívneho opatrenia uplynula a nové nebolo zvolené.[10] Trestné stíhanie naďalej prebiehalo.

26. januára 2019 bola Savčenková nominovaná za kandidátku na prezidentku Ukrajiny, ale ústredná volebná komisia 7. februára ju jednohlasne odmietla zaregistrovať ako kandidátku.

Pokúšala sa o založenie vlastnej politickej strany. Na jeseň 2019 neúspešne kandidovala v parlamentných voľbách na post poslanca do Najvyššej rady.

OcenenieUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d Lidovky.cz. Rusku hrozí ostuda. Vězněná ukrajinská letkyně může každým dnem zemřít. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2015-02-27. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. ISSN 1213-1385.
  2. Ukraine conflict: Russia charges pilot over deaths [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  3. ŽILKOVÁ, Věra. Kauza Savčenková. Ukrajinská pilotka v ruské vazbě hladoví už 50 dní. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2015-02-01. Dostupné online [cit. 2022-09-26].
  4. ČTK. Rusi uväznili ukrajinskú pilotku, Kyjev protestuje proti únosu. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-07-09. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. ISSN 1336-197X.
  5. Ukraine conflict: Russia charges pilot over deaths [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  6. Na bojkot své delegace v Radě Evropy odpoví Rusko „kardinálními akcemi“ [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  7. Тимошенко: Ми не несемо відповідальності за дії Савченко [online]. pravda.com.ua, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  8. Budoucí prezidentka Ukrajiny, nebo zrádkyně? Do Česka přijíždí pilotka a politička Savčenková [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  9. Савченко закликала українців до військового перевороту [online]. pravda.com.ua, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  10. Ukrinform. Савченко та Рубана звільнили з-під варти в залі суду [online]. ukrinform.ua, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  11. iDNES.cz, ČTK. Porošenko vyznamenal vězněnou pilotku Savčenkovou. Je naším symbolem, řekl. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2015-03-02. Dostupné online [cit. 2022-09-26].

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nadija Savčenková na českej Wikipédii.