Napuka je malý koralový atol v severovýchodnej časti oblasti Tuamotu, označovanej aj ako oblasť "Ostrovy sklamania". Je iba 15 km juhovýchodne od severného Tepoto Nord. Tento pár atolov je od ďalšej najbližšej pevniny (atol Fangatau) vzdialený 170 km smerom na juh.

Napuka
atol
Snímka atolu Napuka od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 14°10′12″J 141°13′52″Z / 14,17011°J 141,23106°Z / -14.17011; -141.23106
miestna osada Tepukamaruia (Te Puka Maru Ia).
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 10,5 km, Severozápad
Šírka km
Hĺbka m
Rozloha 18 km² (1 800 ha)
 - súše km² (800 ha)
Obyvateľstvo 299 (2012[1])
Hustota 37,38 obyv./km²
Prístup lietadlom alebo loďou
Lagúna polouzatvorená
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Napuka
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nízky atol je trvale osídlený a s krátkou pristávacou dráhou pre lietadlá, nemá však žiaden chránený prístav. Pri sčítaní v roku 2012 bola celková populácia 299 osôb.[1] Hlavnou osadou, ktorá je zároveň administratívnym centrom obce Napuka (zahŕňa aj severný Tepoto), je Tepukamaruia (Te Puka Maru Ia).

Geografia

upraviť

Atol má rozmery 10,5 x 4 km a do plytkej lagúny nevedie žiaden splavný prieplav. Voda sa do lagúny a z nej dostáva len počas vrcholiaceho prílivu ponad niektoré nižšie položené úseky pomerne širokej koralovej útesovej bariéry. Severozápadná zaplavovaná bariéra je prehradená 650 metrov dlhým mólom, ktoré spája západný husto obývaný ostrovček so severným, ktorý slúži primárne ako kokosová plantáž a na pestovanie ďalších plodín.

Má typickú tropickú horúcu morskú klímu a je bez riek alebo jazier so sladkou vodou.

Atol je domovským hniezdiskom endemickej populácie vzácneho druhu spevavého vtáka trsteniarika dýkozobého z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, angl. Tahiti Reed Warbler). Taktiež je dôležitým hniezdiskom pre morské korytnačky.[2]

História

upraviť

Prvým zaznamenaným moreplavcom z Európy, ktorý atol navštívil, bol 7. júna 1765 anglický bádateľ John Byron. Atoly Napuka a Tepoto pomenoval Beznádejné ostrovy, pretože domorodci sa k nemu nesprávali veľmi priateľsky.

Napuku navštívila v rokoch 1838 – 1842 aj historická expedícia United States Exploring Expedition. Bol to pravdepodobne tento atol, ktorý na svojich mapách pomenoval 23. augusta 1839 Charles Wilkes ako "Wytoohee" alebo "Wutoohee".

V polovici 19. storočia sa kvôli bojom medzi kmeňmi Anainoapa d'Hanavave a Tiu d'Omoana na atol prisťahovalo množstvo utečencov z markézskych Fatu Iva.[3]

Vďaka svojej izolácii (spolu s atolom Tepuka) si obyvatelia tejto oblasti ako jedny z posledných zachovávali tradičné polynézske zvyky a jazykové zvláštnosti. Paumotu je jedným zo siedmich variantov polynézskeho jazyka. Z tohto dôvodu boli cieľom záujmu etnografických a archeologických štúdií v prvej polovici dvadsiateho storočia počas dvoch misií, uskutočnených v roku 1929 (Napuka) a 1934 (Tepoto).[4]

Letisko s 900 m dráhou na atole slúži od roku 1977.

Referencie

upraviť
  1. a b Population des communes de Polynésie française en 2012 Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine sur le site de l'Institut de la statistique de la Polynésie française (ISPF).
  2. Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.206.
  3. SIVADJIAN, Ève. Les Iles Marquises, archipel de mémoire. Paris : [s.n.], 1999. ISBN 978-2-86260-898-3. S. 67 – 68.
  4. Mémoire de pierre, mémoire d'homme : Tradition et archéologie en Océanie par Michel Julien, Catherine Orliac, Michel Orliac, Presses de la Sorbonne, vol. 23, 1996, ISBN 9782859442989, strany.75 – 79.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Napuka

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Napuka na anglickej Wikipédii.