Neachille
Neachille (Neachil, Neachile Pocerana, Neachila Pocaragua, Neakil) bola v prvej polovici 16. storočia sultánka - manželka sultána Boliefeho, v moslimskom (sunitskom) sultanáte s názvom Ternate,[1] ktorý zahŕňal ostrovy terajšej východnej Indonézie, južných Filipín a okolia Novej Guinei.[2][3][4]
| Neachille | |
| manželka sultána popravená za vieru | |
| Bývalá manželka sultána | |
|---|---|
Neachil bola dcérou Almansora (Al-Mansura I., Bayan Sirrullaha), vládcu vedľajšieho „konkurenčného“ sultanátu s názvom Tidore. Po smrti manžela sa stal sultánom nelegitímny syn Boliefeho, Hairun Jamilu, ktorý s pomocou portugalských kolonizátorov odstránil troch synov Neachil (legitímnych následníkov) a zbavil vdovu moci i majetku. Vdova konvertovala v roku 1546 z islamu na kresťanstvo. Pokrstená bola na meno Izabela jezuitom sv. Františkom Xaverským.[2][3][4] Svojim správaním získala popularitu u obyvateľstva. Počas nasledovného prenasledovania kresťanov sultánom sa odmietla zriecť viery a bola preto popravená. V kresťanstve je symbolom pevnej viery a pokory, najmä u jezuitov. Uvádza sa obvykle v životopisoch sv. Františka Xaverského v súvislosti s jeho misijnou činnosťou.[2][3][4] Krst sultánky - vdovy Neachil, spolu s krstom japonského kniežaťa Ótomo Sórina, predstavujú najznámejšie konverzie aristokratov počas pôsobenia sv. Františka Xaverského v Ázii.[2][3][4]
V sakrálnej kultúre sú známe oltárne obrazy a fresky krstu Neachil od jezuitského maliara Andrea Pozza a jeho žiakov (Trenčín, Budapešť, Trident, Sansepolcro, Mondovi). Pravdepodobným modelom pre podobu Neachil bola vojvodkyňa a regentka Mária Jana Savojská.[5][6]
Korán však hovorí o vzťahu ku kresťanstvu, navyše aj kresťanstvo má v spoločnosti svoju pozíciu, ktorej nedodržiavanie viedlo aj v kresťanských krajinám k problémom.
Referencie upraviť
- ↑ Hagerdal H. Trajectories of the early-modern kingdoms in eastern Indonesia. Geography, 2015, 66-87.
- ↑ a b c d Maynard T: The Odyssey of Francis Xavier. Longmans, Green and co, London 1936.
- ↑ a b c d Bouhours D. The life of St. Francis Xavier, of the Society of Jesus, apostle of India. Philadelphia: Eugene Cummiskey, 1848.
- ↑ a b c d Maffei JP, Bartoli D: The Life of St. Francis Xavier: Apostle of the Indies and Japan. Baltimore: John Murphy, 1868.
- ↑ Pfeiffer HW. ‘L’iconografia e il messaggio del San Francesco Saverio’, in his Andrea Pozzo a Mondovì, Milano, Jaca Book, 2010, pp. 61-129.
- ↑ Horn A. Andrea Pozzo and the Jesuit “Theatres” of the Seventeenth Century. Journal of Jesuit Studies 2019, 6: 213-248.