Nebukadnesar II.

Nebukadnesar II. (menej správne: Nabukadnezar (II.); zriedkavo Nebuchadresar; v Biblii (Septuaginte) Nabuchodonozor; na Blízkom Východe aj Nebukadnesar Veľký) bol v rokoch 605 – 562 pred Kr. kráľ Novobabylonskej ríše. Bol členom 2. chaldejskej dynastie, syn Nabopolasara. Za jeho vlády Novobabylonská ríša dosiahla najväčší rozmach. Do dejín sa zapísal víťazstvom nad Egyptom v bitke pri Karchemiši, monumentálnymi stavbami v Babylone, ako aj úlohou v biblickej Knihe Daniel.

Rytina možno zobrazujúca Nebukadnesara II.

Nebukadnesar vstúpil do dejín však prevažne ako negatívna postava, a to v biblickej tradícii. Súčasťou jeho mocenských výbojov na západe bolo aj zničenie Judského kráľovstva, ktoré dovŕšil zborením Jeruzalema a vyplienením Jeruzalemského chrámu roku 587 pred Kr. V biblických knihách Daniel a Jeremiáš je opisovaný negatívne. V súčasnom Iraku je naopak považovaný za veľkého historického vodcu.

Meno

Nebukadnesarovo meno v akadčine je Nabû-kudurri-ussur a zvyčajne sa prekladá ako „Ó Nabu, ochraňuj moje kudurru“ – Nabu je babylonský boh múdrosti, syn hlavného boha Marduka. Význam slova kudurru (po asýrsky kadurru) je nejasný. Ako kudurru sa označovali kamenné tabule s nápisom slúžiace ako hraničné kamene aj pamätníky významných udalostí. Zároveň sa však tento termín spája v akadčine so slovami aplu (dedič) a šumu (potomstvo). Pretože na druhom mieste v zložených menách panovníkov zvyklo stáť slovo vzťahujúce sa k pokrvným zväzkom, dnes sa odborníci prikláňajú k presnému prekladu „Ó Nabu, ochraňuj moje potomstvo“.

Sumerská verzia Nebukadnesarovho mena je na.nig.du.uri aj na.nig.du.šeš.

Nebukadnesar nebol prvý panovník tohto mena v Babylonii. Nebukadnesar I. vládol Stredobabylonskej ríši v rokoch 1124 – 1103 pred Kr. a preslávil sa porážkou Elamčanov a obnovením slávy Mardukovej svätyne Esagila v Babylone. Tento Nebuchadrezzar svoj pôvod odvodzoval až od starých sumerských kráľov. Je pravdepodobné, že novobabylonský kráľ bol pomenovaný podľa svojho slávneho predka. Tým tiež jeho rodokmeň dosiahol do najstarších čias „pred Potopou“.

V Biblii sa Nebukadnesarovo meno objavuje v dvoch variantoch. Častejší je נְבוּכַדְנֶצַּר (N’bukadnesar), v ktorom sa objavuje n namiesto r (je to vplyv aramejčiny, v ktorej dochádzalo k zmene jednej hlásky v druhú, doloženej aj na aramejských nápisoch z Nebukadnesarovej vlády). Menej častejší variant נְבוּכַדְרֶאצַּר (N’buchadresar) sa objavuje v knihách Jeremiáš a Ezechiel.

Septuaginta používa grécke meno Ναβουχοδονοσορ (Nabuchodonosor), kým grécky píšúci Babylončan Berossos nazýva Nebukadnesara Ναβοκοδροσσορος (Nabokodrossoros).

Rodina

Nebukadnesar bol najstarším synom a následníkom Nabopolasara, prvého kráľa Novobabylonskej ríše, pôvodom pravdepodobne chaldejského náčelníka (Nabopolasar sám vyhlasuje, že nepochádzal z vládnucej dynastie), ktorému sa podarilo využiť mocenské vákuum v oslabenej Asýrskej ríši na jej zničenie a obnovenie nezávislosti Babylonie. Podľa Berossa si Nebukadnesar za manželku vzal médsku princeznú Amytis, dcéru alebo vnučku médskeho kráľa Cyaxarésa, čím sa spojili babylonská a médska vládnuca rodina. Médska princezná istotne nebola jedinou manželkou mocného kráľa, mená jeho ďalších žien však nepoznáme. V súčasnosti sa vedú diskusie, či babylonská kráľovná Nitocris, ktorú spomína Herodotos, bola jeho manželkou alebo dcérou. V historických dokumentoch sa nám zachovali mená siedmich Nebukadnesarových potomkov.

• Amel-Marduk = korunný princ, ujal sa vlády po smrti svojho otca, ale vládol krátko, zavraždený svojim švagrom Neriglisarom
• Eanna-šarra-ussur = titulovaný ako kráľovský princ v doklade z 18. roku Nebukadnezzarovej vlády
• Marduk-šuma-ussur = titulovaný ako kráľovský princ v doklade z 40. a 42. roku Nebukadnesarovej vlády
• Marduk-nádin-ahi = kráľovský princ
• Mušezib-Marduk = kráľovský princ
• Marduk-nádin-šumi = kráľovský princ
• Kaššaja = Nebukadnesarova dcéra, manželka Neriglissara (Nergal-šarra-ussura), ktorý získal babylonský trón po zavraždení Amel-Marduka

Nebukadnesar, Nabonid a Belšasar

Príbuzenský pomer Nabonida (Nabu-na’ida) k Nebukadnesarovi nie je jasný. Je možné, že išlo o jeho syna. Ako pravdepodobnejšie sa ale zdá, že bol manželom inej Nebukadnesarovej dcéry, ktorej meno nepoznáme. Kniha proroka Daniela používa označenie „syn“ aj pre Belšasara. Podobne v babylonských dokumentoch sa pre neho používa označenie máru. Tieto slová však zároveň znamenajú aj vnuk, potomok, následník a podobne. Ako najpravdepodobnejšie sa zdá, že bol synom Nabonida, teda Nebukadnesarovým vnukom.

Politické úspechy

Ešte za vlády svojho otca Novobabylončania dobýjali (sčasti egyptské) oblasti Izraela a Sýrie, jedným z hlavných veliteľov bol pri týchto výpravách ako kráľovský syn práve Nebukadnesar (II.). Roku 605 pred Kr. dobyl strategické mesto Karchemiš (na Eufrate; Bitka pri Karchemiši) s egyptskou posádkou a následne dobyl celú Palestínu a Sýriu. Táto bitka znamenala definitívny zánik Asýrskej ríše a stratu vplyvu Egypta na Strednom východe

Po smrti svojho otca sa stal novobabylonským kráľom (605 pred Kr. – 562 pred Kr.). Ríša bola organizovaná podľa novoasýrskeho vzoru. Jeho politicky premyslený sobáš s médskou princeznou Amytis znamenal prímerie s mocnou Médskou ríšou, ktorá ležala na severe. Zameral sa teda najmä na krajiny ležiace západným smerom. Už ako kráľ pokračoval v bojoch v Sýrii a roku 601 sa neúspešne pokúsil dobyť Egypt. Prvýkrát dobyl Jeruzalem16. marca 597 pred Kr. a tisíce obyvateľov Jeruzalema bolo odvedených do Babylonu (tzv. babylonské zajatie) aj s kráľom Jojáchínom. Opätovne ho dobyl kvôli vzbure v roku 587 pred Kr. a dôkladne zničil nielen jeho hradby, ale aj slávny Šalamúnov chrám. Po roku 587 potom podobne 13 rokov obliehal fenický Tyros až do uzatvorenia kompromisného mieru. Roku 585 pred Kr. sprostredkoval Nebukadnesar mier medzi susednou Médskou a Lýdskou ríšou. V roku 568 pred Kr. (v 37. roku svojej vlády) sa opäť vydal proti Egyptu vedeného faraónom Amasisom. Po dôkladnej pacifikácii Fenície a Egypta sa venoval najmä stavebnej činnosti v Babylonii. Za Nebukadnesara dosiahla Novobabylonská ríša najväčší mocenský aj územný rozmach.

V závere svojho života predpovedal budúci pád Babylonskej ríše. Zomrel medzi druhým a šiestym mesiacom 43. roku svojej vlády a po ňom nastúpil jeho syn Amel-Marduk.

Stavebná činnosť

Slávne Semiramidine visuté záhrady - umelcova predstava tohto divu sveta

Ištarina brána

Preslávil sa nielen svojimi výbojmi, ale aj svojou stavebnou činnosťou. Babylon bol markantne zničený Asýrčanmi – po jeho dobytí dokonca presmerovali tok rieky Eufrat, aby tiekla priamo cez jeho zrúcaniny. Nebukadnesar pokračoval v rekonštrukciách svojho otca. Snažil sa zo svojho hlavného mesta urobiť svetovo obdivované a nedobytné mesto. Boli obnovené chrámy starých babylonských božstiev a postavené nové. Svoj palác nepokryl bronzom, ale zlatom, striebrom a drahými kameňmi. Postavil aj most cez Eufrat, ktorý spájal obe časti mesta a jeho základy boli špeciálne chránené asfaltom voči erózii vodnými prúdmi. Poučený minulými porážkami mesta postavil okolo neho trojité hradby široké 6,5 metra a a priestor medzi nimi vypĺňala voda. O týchto rozmeroch, ako ich udávali starovekí historici, sa storočia pochybovalo, až kým ich presne nepotvrdili archeologické vykopávky. V hradbách boli brány venované rôznym božstvám, najslávnejšia z nich „Ištarina brána“ bola zakončením 16 metrov širokej cesty procesií. Obnovil aj babylonskú vežu čiže zikkurat Etemenanki v chrámovej sústave boha Marduka Esagile. Pripisuje sa mu stavba jedného zo siedmich divov sveta – Semiramidine visuté záhrady – pre jeho manželku Amytis, aby jej pripomínali rodné Médsko. Jeho stavebná činnosť sa neobmedzovala len na Babylon. Medzi Eufratom a Tigrisom severne od Babylonu postavil tzv. médsky múr na obranu pred prípadnými útokmi. Do Babylonu dal vybudovať aj cestu zo Sýrie, ktorá slúžila jednak na strategické účely a jednak na prepravu dovážaného luxusného tovaru. Náboženské stavby realizoval aj v neďalekom meste Borsippa. Postavil aj prístav v Perzskom zálive a vybudoval veľkú nádrž pri meste Sippar. Všetky tieto stavby si vyžadovali otrockú prácu obrovského množstva ľudí – tých najpravdepodobnejšie získali ako zajatcov na vojnových výpravách v západnej Ázii.

Nebukadnesar v Biblii

Umelcova predstava Nebukadnesarovho šialenstva

Hoci je často spomínaný už v knihách Kronických, ktoré stručne popisujú babylonské zajatie, oveľa známejší je svojou úlohou v knihe proroka Daniela – ide o najznámejšie biblické príbehy. V 1. kapitole vystupuje ako prezieravý panovník, ktorý získava schopných mužov pre svoju administratívu aj medzi porazenými nepriateľskými národmi. V 2. kapitole sa mu sníva sen, ktorý ho znepokojí a chce zistiť jeho význam – o soche zo zlata, striebra atď. a na hlinených nohách. Jeho astrológovia a veštci mu však nedokážu povedať čo sa mu snívalo (po zobudení dej sna zabudol) a ani podať výklad. To dokáže až Daniel, ktorému Boh ako odpoveď na jeho modlitbu, oznámi sen i výklad. V 3. kapitole prikáže vybudovať modlu, ktorej sa každý pod hrozbou smrti musí klaňať. Neposlúchnu ho traja židia, ktorých následne nechá hodiť do horiacej pece. Tí však Božím zásahom prežijú a Nebukadnesar uzná moc a zvrchovanosť ich Boha. V 4. kapitole (je písaná v 1.osobe) sa mu sníva sen, ktorý mu Daniel vyloží ako Božie varovanie pred pýchou. Po nezmenení sa, ho postihne trest presne podľa sna – príde o rozum a žije ako divá zver stanovený čas. S poznaním, že skutočným vládcom všetkého je Najvyšší Boh sa mu navracia aj duševné zdravie a jeho vláda nad Babylonskou ríšou.

Biblické podanie súhlasí s našimi súčasnými znalosťami o tomto panovníkovi. Kým Biblia ho popisuje ako významného vladára, ktorému Boh dal všetky národy, aby mu slúžili, dnes vieme, že šlo o najväčšieho panovníka babylonskej ríše a pravdepodobne celého Východu.

Jeho stavebná činnosť nemá obdoby – zdá sa, že postavil alebo obnovil každé mesto a chrám v celej krajine. Približne 90% Babylonu je jeho dielo („nie je to ten veľký Babylon, ktorý som (ja) postavil?“ Daniel 4. kapitola) a približne 95% všetkých ostatných stavieb v širokom okolí je z tehál, na ktorých je jeho pečať.

Jeho zvláštna choroba je dnes stotožňovaná so známou, i keď pomerne zriedkavou psychickou chorobou – klinická lykantropia. Zatiaľ nie je bližšie známe, kedy sa u neho prejavila. Záznamy o jeho aktívnom živote v dielach starovekých historikov neponechávajú v prvých desaťročiach jeho vlády priestor pre čas „šialenstva“ uvedený v Biblii. Aj jej text skôr napovedá, že to mohlo byť skôr ku koncu jeho vlády, keď si s pýchou obzeral už monumentálne vybudovaný Babylon. Ďalší problém spôsobuje nejasne vymedzený čas trvanie tejto duševnej poruchy – v Biblii sa hovorí o 7 „časoch“, čo nemusí byť nutne (našich) 7 rokov. Bol objavený nápis na bronzovej platni venovanej chrámu v Borsippe, kde ďakuje bohom za „predĺženie dní môjho života“, ale nie je isté, že sa to vzťahuje na vyliečenie zo „šialenstva“ spomínaného v Biblii. V súčasnosti sa predpokladá, že ak by skutočne išlo o 7 našich rokov mohlo to byť ku koncu jeho panovania a po vyliečení panoval ešte rok do svojej smrti.

Literatúra

• Bič, Miloš. Při řekách babylónských. Praha : Vyšehrad, 1990.
• Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
• DOUGLAS, J.D., ed. Nový biblický slovník. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.
• Wiseman, D.J. Nebuchadrezzar and Babylon. Oxford University Press: 1983.
• Vojtech Zamarovský. Za siedmimi divmi sveta. Vydavateľstvo: Perfekt, 2010

Pozri aj

• Babylonia
• Bitka pri Karchemiši
• Klinická lykantropia
• Kniha proroka Daniela
• Novobabylonská ríša
• Perzská ríša
• Starý zákon

Externé odkazy

• Nebukadnesar II. Dostupné online