Neorenesančná radnica (Valtice)
Neorenesančná radnica je budova radnice z konca 19. storočia na námestí Slobody v centre mesta Valtice v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3]
| Neorenesančná radnica vo Valticiach | |
| budova radnice | |
 pohľad na radnicu od zámku cez námestie Slobody
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Juhomoravský |
| Okres | Břeclav |
| Mesto | Valtice |
| Historická krajina | Morava |
| Nadmorská výška | 192 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′28″S 16°45′16″V / 48,74111°S 16,75444°V |
| Výška | 38 m |
| Autor | Jan Drexler |
| Štýl | neorenesancia |
| Vznik | 1889 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný, radnica |
| Stav | zrenovovaný |
  | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny a charakteristika upraviť
Prvá radnica stála vo Valticiach preukázateľne už na konci 14. storočia a slúžila svojmu účelu až do roku 1763, kedy ju spolu s velkou časťou mesta zničil požiar. Už v roku 1764 však v meste stála nová radnica, tentoraz už na mieste dnešnej budovy. Rýchlemu postaveniu tejto radnice pomohla predovšetkým finančná pomoc od Jozefa Václava z Lichtenštejnu, ako aj od miestnych živnostníkov. Táto budova bola v druhej polovici 19. storočia čiastočne zrenovovaná, ale neskôr sa rozhodlo o výstavbe radnice novej.[1][3]
Velkú zásluhu na výstavbe má predovšetkým vtedajší starosta Karel Haussner. Jedným z dôvodov na výstavbu novej budovy bola aj nutnosť jej rozšírenia z dôvodu umiestnenia okresného súdu.[1][3]
Za účelom stavby radnice bola zbúraná pôvodná radničná budova, ako aj jeden susediaci meštiansky dom. Budova bola postavená v neornesenčnom slohu pod vedením viedenského architekta Jana Drexlera v rokoch 1887 - 1889. Takmer polovicu nákladov na stavbu uhradil Ján II. z Lichtenštejnu a sporitelňa.[2][1] Budova je 38 metrov vysoká. Vstup do radnice zabezpečujú dva neorenesančné portály, jeden s mestským a jeden s cisárskym znakom. Veža radnice je vybavená ochozom. Na prednej fasáde budovy sa nachádza mestský znak a hodiny. Schodisko v budove je vyrobené z mannersdorfského kameňa. [2][3]
Radnica je dominantou severozápadnej strany valtického hlavného námestia Slobody.[2][3]
V minulosti sa v budove okrem radnice sídlili aj mestská sporitelňa, múzeum, súd, daňový úrad a jednacia sieň. o dvornom trakte sa nachádzala väznica a byty pre dozorcov, daňových úradníkov a obecného tajomníka.[2][3]
Dnes v budove radnice sídli mestský úrad a mestská knižnica.[2]