Oľga Nikolajevna Skobelevová
Oľga Nikolajevna Skobelevová (rus. О́льга Никола́евна Ско́белева – Oľga Nikolajevna Skobeleva, rodená Poltavcevová; rus. Полта́вцева – Poltavceva; * 1823, Ruská ríša – † 6. júl 1880, Plovdiv, Východná Rumélia; dnešné Bulharsko) bola ruská sociálna aktivistka, bola matkou ruského generála Michaila Skobeleva.[1][2][2][3]
| Oľga N. Skobeleva | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Rodné meno | Poltavceva |
| Narodenie | 1823 Ruská ríša |
| Úmrtie | 6. júl 1880 (56 – 57 rokov) Plovdiv, Východná Rumélia |
| Profesia | sociálna pracovníčka a aktivistka |
| Národnosť | ruská |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Deti | Michail Dmitrijevič Skobelev |
| Odkazy | |
 | Oľga Nikolajevna Skobelevová (multimediálne súbory) |
Život upraviť
Narodenie a život do rusko-tureckej osloboditeľskej vojny upraviť
Olga Nikolajevna Skobelevová sa narodila v roku 1823.[1] Vydala sa za ruského[1][2] generálporučíka[2] Dmitriho Ivanoviča Skobeleva.[1][2] 17. septembra 1843 porodila v Petrohrade syna, neskoršieho pechotného generála Michaila Skobeleva, známeho v Bulharsku pod prezývkou Biely generál (bulh. Белия генерал – Belija general).[1]
Život v Bulharsku upraviť
Prvýkrát sa dostala na územie dnešného Bulharska v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878, keď mala na starosti správu ruských vojenských lazaretov. Po vojne sa vrátila do Ruska, kde žila do smrti svojho manžela v roku 1879.[1][3]
Po manželovej smrti sa vrátila na územie dnešného Bulharska, kde sa usadila v Plovdive, kde žila až do svojej smrti.[1][3] Pôsobila ako vedúca bulharskej pobočky ruského Červeného kríža.[2] Prostredníctvom Červeného kríža sa jej tiež podarilo zriadiť v Plovdive sirotinec, kde našlo útočisko 250 sirôt, ktorých rodičia boli buď zabití v priebehu potláčania Aprílového povstania v roku 1876,[2][1] alebo zomreli v nasledujúcich rokoch počas rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[1][3] Následne založila sirotince, ale aj školy aj v ďalších bulharských mestách.[1][3] Prispela taktiež k založeniu niekoľkých nemocníc[3][1] a to ako na území Východnej Rumélie, tak aj v Bulharskom kniežatstve.[1]
Smrť upraviť
Olga Nikolajevna Skobelevová bola zavraždená 6. júla 1880 večer počas lúpežného prepadnutia ku ktorému došlo keď prechádzala pešo cestou na samotnom okraji Plovdivu.[1][2] Putovala do mesta Čirpan, pričom pri sebe mala hotovosť vo výške 20 000 levov, ktorá mala slúžiť na zakúpenie nemovitosti za účelom založenia ďalšieho sirotinca. Páchatelia jej vraždy neboli odhalení. Jedna z vyšetrovacích verzií smerovala ku kapitánovi východorumelskej polície, ten však krátko po Skobelevovej smrti a začiatku vyšetrovania spáchal samovraždu.[2]
Pozostatky Oľgy Skobelevovej boli prenesené do Ruska a pochované na rodinnom pozemku blízko Petrohradu.[4]
Zaujímavosť upraviť
- Na mieste, kde bola Olga Skobelevová zavraždená bol neskôr postavený pamätník venovaný jej pamiatke.[2][3]
- V dôsledku svojej dobročinnej sa stala známa ako Skobelevova matka (bulh. Скобелева майка – Skobeleva majka), keďže touto prezývkou ju s vďačnosťou oslovovali mnohí ľudia, ktorým pomohla.[3]
Galéria upraviť
-
Olga Skobeleva na maľbe neznámeho autora zo 40. rokov 19. storočia -
Olga Skobeleva na maľbe Vladimira Ivanoviča Haua z roku 1842 -
tzv. Skobelevovej dom v Plovdive, kde Olga Skobeleva žila do svojej smrti v roku 1880
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4048 – 4049. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 448 – 449. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 360. (po bulharsky)
- ↑ TrafficNews. Убийството на Олга Скобелева съкрушава Пловдив през 1880 година СНИМКИ [online]. trafficnews.bg, 2017-11-12, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oľga Nikolajevna Skobelevová