Oligopol jeden z typov nedokonalej konkurencie. Je to trhová štruktúra, v ktorej len málo predávajúcich ponúka podobné alebo úplne identické statky. Vďaka tomu môže mať každý čin akéhokoľvek predávajúceho ďalekosiahly dopad na zisky všetkých ostatných predávajúcich, z toho vyplýva, že oligopoly sú vzájomne závislejšie než firmy v dokonalej konkurencii.

Vlastnosti upraviť

Oligopol sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými vlastnosťami:

  • malý počet firiem na trhu (aspoň dve)
  • vysoký stupeň vzájomnej rozhodovacej závislosti
  • zvyčajne diferencovaný produkt
  • bariéry vstupu do odvetvia a výstupu z neho
  • potreba strategického rozhodovania

Typy oligopolu upraviť

Rozlišujeme niekoľko typov oligopolu:

  1. Absolútne koncentrovaný oligopol – v odvetví sa objavuje iba niekoľko veľkých firiem
  2. Relatívne koncentrovaný oligopol – v odvetví dominuje iba pár veľkých firiem, pričom existujú v odvetví aj malé a stredné firmy
  3. Homogénny oligopol – firmy produkujú rovnaké alebo takmer rovnaké produkty, napr. tenisové loptičky
  4. Heterogénny oligopol (diferencovaný) – firmy produkujú čiastočne odlišný produkt, napr. autá

Duopol upraviť

Najjednoduchší druh oligopolu. Situácia na trhu, ktorá sa vyznačuje nedostatočnou konkurenciou na strane ponuky, pretože sú prítomní iba dvaja predávajúci. Výrobcovia môžu medzi sebou uzavrieť dohodu (kolúziu) na trhu o množstve, ktoré sa bude vyrábať, a o cenách, za ktoré sa budú výrobky predávať a vytvoriť kartel, pričom budú konať ako monopol. Cieľom kartelu je maximalizácia zisku celého odvetvia.

Príčiny vzniku oligopolu upraviť

Podobne ako u monopolu, iba v menšej miere príčinou je obmedzený vstup do odvetvia. Dôvodom môže byť:

  • jedine týchto niekoľko firiem vlastní dôležitý vstup
  • jedine tieto firmy majú vládou poskytnuté právo vyrábať daný statok (patenty, licencie, copyright)
  • ak by na trhu bolo viac firiem, klesali by výnosy z rozsahu

Teória hier upraviť

Strategické chovanie oligopolu skúma teória hier. Teória hier je matematická disciplína, pomocou ktorej skúmame situácie, v ktorých sa každá osoba pri rozhodovaní o svojom jednaní musí brať ohľad na to, ako môžu ostatní na dané jednanie zareagovať. Keďže je počet na oligopolnom trhu malý, musí každá firma konať strategicky. Zisk každej firmy je závislý nielen od toho, koľko vyrobí, ale takisto od rozsahu výroby svojich konkurentov.

Väzňova dilema upraviť

Väzňova dilema je jedným z najznámejších typov teórie hier. Ide o "zvláštnu" hru medzi dvoma väzňami pri výsluchu, ktorí si vyberajú či sa priznať alebo zatĺkať. Vďaka tejto hre môžeme pochopiť, ako je náročné udržanie spolupráce, aj keď by spolupráca bola obojstranne najvýhodnejšia.

Príklad väzňovej dilemy upraviť

Dvaja podozriví sú zadržaní políciou. Polícia nemá dostatok dôkazov a navštívi preto oboch väzňov, ktorí sú oddelení, aby im ponúkla rovnakú dohodu. Ak bude jeden z nich svedčiť proti druhému (zradí druhého) a tento nič neprezradí (nebude spolupracovať), zradca bude prepustený a spoluväzeň si musí odsedieť dvadsať rokov. V prípade, že obaja nebudú svedčiť, budú odsúdení na 1 rok. Ak sa obaja väzni priznajú, každý dostane 8 rokov. Obaja väzni sa musia rozhodnúť, či budú mlčať alebo svedčiť, pričom vedia, že spoluväzeň sa o zrade nedozvie pred ukončením vyšetrovania. Ako by mali väzni konať?

Situáciu oboch väzňov sa dá popísať výplatnou maticou, ktorá uvádza všetky kombinácie stratégií všetkých hráčov.

Priznať Nepriznať
Priznať -8, -8 -20, 0
Nepriznať 0, -20 -1, -1

Zaujíma nás ako hra skončí. Výsledok záleží na tom, akú stratégiu zvolia hráči. Racionálny hráč zvolí takú akciu, ktorá mu zaistí najvyššiu možnú "výplatu", ale musí mať na rozume, že to nezáleží iba na jeho akcii. Preto najlepším možným výsledkom pre oboch by bolo sa nepriznať, ale aj keby sa dopredu dohodli, ze sa nepriznajú, logika záujmu o seba samého preváži a prinúti ich to priznať sa.

Zdroje upraviť