Vylodenie pri Dieppe

Vylodenie pri Dieppe (iné názvy: bitka o Dieppe, operácia Jubilee) je označenie spojeneckého útoku na Nemcami okupovaný prístav Dieppe vo Francúzsku 19. augusta 1942. Spojenecké sily tvorilo viac než 6000 prevažne kanadských vojakov, podporovaných britskými vzdušnými a námornými silami. Ich úlohou bolo na krátky čas obsadiť hlavný prístav, aby jednak dokázali, že to je možné, a tiež na získanie informácii od väzňov, ako aj na vylákanie nemeckých vzdušných síl Luftwaffe do otvoreného konfliktu.

Vylodenie pri Dieppe
Súčasť druhej svetovej vojny
Britské vyloďovacie plavidlo na pláži v Dieppe
Dátum 19. august 1942 Miesto Dieppská pláž, kanál La Manche Výsledok Nemecké víťazstvo
Protivníci
Spojené kráľovstvo Kanada	nacistické Nemecko
Velitelia
Louis Mountbatten J.H. Roberts	Konrad Haase (302. divízia)
Sila
6 068 vojakov Vzdušné sily: 70 perutí rôzneho určenia (59 stíhacích, 5 bombardovacích, 4 prieskumné, 2 určené na kladenie dymovej clony, celkom 750 lietadel).	časť 302. divízie 1 500 vojakov Vzdušné síly: Luftflotte 3 – 357 lietadel schopných okamžitého nasadenia v oblasti Dieppe, celkom až 450 strojov.
Straty
4 384 vojakov 555 námorníkov 119 lietadiel 30 tankov 30 výsadkových plavidiel HMS Berkeley	311 mŕtvych 280 nezvestných 48 lietadiel
Historický portál

Západný front
Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity

Táto operácia je považovaná za katastrofu, pri ktorej zomrelo, bolo zranených alebo zajatých 4384 zo 6068 vojakov, ktorí sa dostali na pobrežie. Anglickej RAF a kanadskej RCAF (Royal Canadian Air Force) sa nepodarilo vylákať Luftwaffe do boja a dohromady stratili 119 lietadiel, zatiaľ čo anglické námorné sily stratili 555 mužov.

Predohra

Uprostred roku 1942 boli krajiny Osi na vrchole svojej moci a všetko nasvedčovalo tomu, že majú veľkú šancu vyhrať vojnu. Nemecko alebo jeho spojenci kontrolovali prakticky celú pevninskú Európu, na východnom fronte úspešne rozvinuli novú letnú ofenzívu a spôsobovali Sovietskemu zväzu čoraz väčšie územné, materiálne i ľudské straty. Práve v tejto dobe sa západní Spojenci rozhodli vypočuť sovietske prosby o vytvorenie nového frontu. Pri rozhodovaní o mieste a spôsobu zaútočenia sa britskí politici i vojaci zhodli na tom, že na rozsiahlejšie bojové operácie v západnej Európe ešte stále nie sú pripravení. Po dohode s Američanmi sa preto rozhodli podporiť budúcu operáciu Torch, ktorá predstavovala vylodenie amerických vojsk v Alžírsku a Maroku v tyle Rommelových Afrika-Korps a talianskych síl.

Samotný Churchill potom v liste Stalinovi vysvetlil, že útok 6 – 8 spojeneckých divízií na pobrežie by bol iba hazardnou hrou so životami tisícok vojakov, ktorá by v konečnom dôsledku nedonútila Nemcov presunúť z bojov v ZSSR ani jednu divíziu. Nemecká vojenská spravodajská služba Abwehr, resp. jej veliteľ Wilhelm Canaris sa to pravdepodobne dozvedel a Nemci boli pripravení. Napriek tomu, že britskí vojenskí odborníci mali pravdu, strácali pred Sovietskym zväzom svoju tvár, keďže ten bojoval o prežitie a musel svoje jednotky nasadzovať do krvavých bojov bez dostatočnej prípravy, len aby zabránil nemeckým prielomom.

Možno práve kvôli tejto bezútešnej situácii v ZSSR sa britské velenie na čele s lordom Mountbattenom aj napriek mnohým nezhodám s generálom Montgomerym v apríli 1942 rozhodlo pre pokračovanie v prípravách nerealizovanej operácie Rutter, ktorá mala byť prekvapivým útokom väčšieho rozsahu a bola pôvodne plánovaná tiež v oblasti Dieppe. Prístav bol vybraný za cieľ najmä preto, lebo bol v dosahu RAF a nemecká obrana tu nebola nijak zvlášť silná. Už predtým britské jednotky Commandos uskutočnili niekoľko prekvapivých nájazdov na nemecké objekty v okupovanom Francúzsku. 27. februára 1942 napadli posádku nemeckého radaru pri Brunévale a v noci z 27. na 28. marca sa ich cieľom stala ponorková základňa Saint-Nazaire. Tieto takticky aj operačne dobre prevedené akcie zaskočili Nemcov a splnili určené ciele. Nadobudnuté skúsenosti preto využili aj pri plánovaní operácie Jubilee.

Plán

Pri plánovaní operácie robil najväčšie starosti terén, ktorý v oblasti Dieppe tvoria kriedové útesy prudko klesajúce k moru. Pobrežie je navyše kamenisté a pomerne úzke. Cieľom celej operácie bolo zničenie nemeckých delostreleckých batérii na krídlach obrany, obsadenie a krátkodobé udržanie prístavu v Dieppe pred nemeckými protiútokmi a zničenie neďalekého letiska Saint-Aubin. Vyloďovacie jednotky sa po splnení úloh mali stiahnuť späť do Anglicka. Prvým dôvodom na uskutočnenie takejto operácie bol fakt, že bolo potrebné zistiť, či je niečo také vôbec možné. Druhým dôvodom bola potreba získať zajatcov a spravodajské informácie, ako aj pozorovať reakcie nemeckých vojsk. Operácia mala rovnako vyvolať činnosť nemeckého letectva, s ktorým sa následne malo RAF pustiť do boja. Ako návnada pre nemecké letectvo mali poslúžiť kanadské jednotky na plážach. Pre tie to mala byť skúška, ktorá mala overiť schopnosti ich dôstojníkov a veliteľov. Kanadské jednotky sa už dlhší čas nachádzali v Spojenom kráľovstve a dožadovali sa bojových aktivít. Skúsenosti získané na bojisku sa mali uplatniť pri realizácii budúcich vylodení v západnej Európe. Je otázne či o tejto operácii Nemci, resp. Canarisova Abwehr vedeli vopred.

Spojenecký výsadok tvorilo asi 1060 vojakov Commandos, v ktorých sa nachádzalo okrem občanov Britského spoločenstva i niekoľko desiatok amerických Rangers, Slobodných Francúzov a Poliakov. Kanadské jednotky v počte 4961 mužov tvorili najpočetnejšiu silu výsadku. Išlo najmä o 2. kanadskú pešiu divíziu podporovanú 14. tankovým práporom. Námornú podporu zaisťovalo 240 plavidiel, z ktorých 8 boli torpédoborce, 9 veľkých transportných lodí, 180 malých vyloďovacích plavidiel a niekoľko ďalších mínoloviek a pomocných plavidiel. Leteckú podporu malo zaisťovať 60 stíhacích a 7 bombardovacích perutí RAF, ktoré mali predom pripravený harmonogram hliadkovania nad oblasťou tak, aby neboli vyloďujúce jednotky ohrozené nemeckou Luftwaffe.

Proti nim stála nemecká 302. pechotná divízia, konkrétne iba 570. a 571. pluk, ktoré bránila oblasť okolo Dieppe. Išlo o nie príliš mobilnú jednotku s defenzívnym poslaním. Jej palebnú silu zvyšovalo niekoľko batérií 150 a 170 mm kanónov pri Varengeville a Bernevall. Pláže a prístav v okolí Dieppe ovládala batéria 88 mm kanónov, niekoľko desiatok protilietadlových zbraní menšieho kalibru, guľomety a mínomety. Nemecké loďstvo malo v oblasti k dispozícii sily tvorené prevažne pobrežnými hliadkovými člnmi a Luftwaffe bola v porovnaní so Spojencami tiež niekoľkonásobne poddimenzovaná – mohla nasadiť iba 2 stíhacie a 2 bombardovacie perute.

Bitka

Obrnené vozidlá na pláži pri Dieppe.

Spojený výbor náčelníkov britského a amerického štábu vydal rozkaz na útok 17. augusta 1942. Nasledujúceho dňa sa vyloďovacie jednotky nalodili vo viacerých juhoanglických prístavoch a vyplávali na more.

19. augusta ráno sa vyloďovacie plavidlá priblížili k francúzskej pevnine. Prakticky od začiatku sa stretli s nemeckou obranou, ktorá ich už pravdepodobne očakávala. Ľavé krídlo výsadku, tvorené 3. oddielom Commandos sa ešte počas plavby stretlo s nemeckými člnmi pobrežnej ochrany, ktoré potopili niektoré vyloďovacie člny. Zvyšok jednotiek však čakala na pobreží drvivá nemecká paľba, ktorá väčšinu z nich rozprášila. Pravé krídlo tvorené 4. oddielom Commandos si počínalo najefektívnejšie, aj vďaka tomu, že naň Nemci nesústredili paľbu tak ako na zvyšok vyloďujúcich sa jednotiek. Ako jediným z výsadku sa týmto vojakom pod vedením Lorda Lovata podarilo splniť svoje ciele, zlikvidovať nemeckú batériu pri Varengeville a úspešne sa stiahnuť späť. Na ostatných úsekoch však situácia vyzerala veľmi kriticky.

V oblasti výsadku kanadských vojsk čakali v pripravených postaveniach nepočetní obrancovia s pripravenými zbraňami. Kanaďania sa oneskorili a k pláži sa priblížili až po rozvidnení. Kanadský kráľovský pluk, ktorý pristál neďaleko Puys, okamžite pribila na zem nemecká guľometná paľba. Ukázalo sa, že táto pláž bola vybraná na vylodenie veľmi nešťastne – 300 metrov dlhý betónový múr bránil Kanaďanom v úniku pred nemeckou paľbou. 60 nemeckým vojakom v pripravených postaveniach sa podarilo zlikvidovať na pláži 225 Kanaďanov, 264 ďalších sa vzdalo a iba 33 sa podarilo nalodiť a uniknúť. Južný Saskatchewanský pluk a Pluk kráľovniných kemerunských horských strelcov si počínali trocha lepšie, ale aj ich postup Nemci čoskoro zastavili a pri ústupe obom jednotkám spôsobili ťažké straty. Iba vďaka obetavosti a odvahe námorníkov sa podarilo evakuovať 341 z nich, ďalších 200 sa muselo vzdať a 141 padlo. Kanadské jednotky mali iba slabú podporu delostrelectva zo svojich plavidiel. Rovnako ani letectvo nezasahovalo, pretože nad plážami sa vznášali oblaky dymu. Hlavnú časť vyloďujúcich sa kanadských vojsk predstavoval 14. tankový Calgarský pluk, podporoval ho pluk Hamiltonskej ľahkej pechoty a Essexkých strelcov. Napriek tomu, že sa väčšine tankov podarilo vylodiť, iba 15 sa podarilo prejsť cez pláž, aby podporili pechotu v ďalšom boji. Tam ich však čakala intenzívna paľba protitankových zbraní a zátarasy, cez ktoré im ženisti neboli schopní bez ďalšej palebnej podpory uvoľniť cestu. Preživšie tanky sa nakoniec vrátili na pláž, aby kryli ústup, ktorý sa začal o 10:50. Nemeckú obranu v najkritickejšej chvíli podržali jednotky 10. obrnenej divízie, ktorá prišla okamžite na pomoc. Lode britského námorníctva určené na podporu vylodenia nemali dostatočný dostrel, ktorý by im dovoľoval viesť paľbu na nepriateľa bez toho, aby boli sami ohrození paľbou z pevniny. Nedostatočná bola i komunikácia medzi pozemnými jednotkami a letectvom a loďami, ktoré mali byť ich najväčšou oporou.

Následky

Pláž po boji, v pozadí horiace vyloďovacie člny.

Celkové udávané straty na strane Spojencov sa rôznia. 1027 kanadských vojakov padlo, 2340 bolo zajatých. Asi tisícka, ktorá mala tvoriť posily, bola predtým, než dorazila na pobrežie, odvolaná späť. Celá operácia bola pre západných Spojencov veľkým vojenským neúspechom. Napriek veľkým stratám ju možno hodnotiť ako lekciu, ktorú neskôr zúročili v nasledujúcich ťaženiach.

Ukázalo sa, že najmä perfektné utajenie (nemecká Abwehr o všetkom vedela dopredu) a koordinácia síl je pri podobných akciách najdôležitejšia. Obojživelné výsadky v Severnej Afrike, operácia Husky, výsadky pri Anziu a Salerne však boli podstatne lepšou školou pre následné otvorenie druhého frontu v Deň-D. Skúsenosti z Dieppe poukázali na nutnosť výroby špeciálnych obrnených vozidiel, ktoré dovolia ženistom viesť potrebnú činnosť i pod paľbou nepriateľa. Zlepšila sa i komunikácia medzi pozemnými jednotkami a námornými silami, ktoré mali podporovať svojou paľbou vyloďujúce sa jednotky.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vylodenie pri Dieppe