Organizačná štruktúra USAF

zoznamový článok projektov Wikimedia

Hlavné veliteľstvá vzdušných síl (USAF MAJCOMs)

Veliteľstvo vzdušného boja (ACC)Upraviť

Veliteľstvo vzdušného boja je najväčšou zložkou z desiatich hlavných veliteľstiev USAF. Bolo založené 1. júna 1992 a jeho domovom je spojená základňa Langley-Eustis vo Virgínii. V súčasnosti je toto veliteľstvo zodpovedné za činnosť takmer 60 krídel, vrátane tých, ktoré podliehajú Leteckej národnej garde (ANG) a Veliteľstvu záloh vzdušných síl. Veliteľstvo vzdušného boja aktívne zamestnáva 132 000 osôb. Aj napriek tomu, že lietadlá patriace USAF, schopné niesť nukleárnu výzbroj, boli umiestnené pod velenie Veliteľstva globálneho úderu vzdušných síl (AFGSC), Veliteľstvo vzdušného boja stále zodpovedá za činnosť 66 kusov bombardérov B-1B. Pod jurisdikciu Veliteľstva vzdušného boja patrí 13 väčších základní. Navyše, Veliteľstvo vzdušného boja operuje aj zo základní mimo územia USA, kde majú status nájomcov. Veliteľstvo je zodpovedné za takmer 2 000 lietadiel, vrátane tých, ktoré sú pridelené k jeho rezerve.

Veliteľstvo leteckej výuky a výcviku (AETC)Upraviť

Svoje veliteľstvo má na Randolphovej základni vzdušných síl, ktorá je dnes súčasťou Spojenej základne San Antonio v Texase. Veliteľstvo leteckej výuky a výcviku poskytuje základný vojenský výcvik, začiatočný a pokročilý technický výcvik a profesionálne vojenské vzdelanie s diplomom pre všetok personál USAF. To zahŕňa základný, stredný a pokročilý letecký výcvik. Veliteľstvo bolo založené 1. júla 1993 a na jeho čele stojí štvorhviezdičkový generál. Je zodpovedné za dve letecké armády a Leteckú univerzitu (Air University), náborové stredisko USAF, letku zdravotníctva a Americkú akadémiu vzdušných síl. Tá poskytuje výcvik viacerým hispánskym a karibským vzdušným silám. Pod právomoc AETC patrí deväť veľkých základní. Takmer 60 000 osôb tvorí aktívny letecký personál, ktorý patrí pod Veliteľstvo leteckej výuky a výcviku , spolu s viac než 5 500 osobami Leteckej národnej gardy (ANG) a 2 400 osobami Veliteľstva záloh vzdušných síl.

Veliteľstvo globálneho úderu vzdušných síl (AFGSC)Upraviť

Bolo dočasne aktivované dňa 12. januára 2009, na Bollingovej základni vzdušných síl vo Washingtone D.C. Formálne bolo aktivované 7. augusta 2009 na Barksdaleovej základni vzdušných síl v Luisiane, čím sa stalo desiatym hlavným veliteľstvom vzdušných síl. Dňa 1. decembra 2009 prevzalo velenie nad zložkou velenia medzikontinentálnych balistických rakiet, ktorá bola predtým súčasťou Veliteľstva vesmírnych vzdušných síl. Následne boli 1. februára 2010 priradené nukleárne bombardéry s posádkou, ktoré predtým spadali pod veliteľstvo vzdušného boja. Velenie nad nukleárnymi bombardérmi má trojhviezdičkový generálporučík. Navyše má toto veliteľstvo, s viac než 23 000 členným personálom, zodpovednosť za vzdušné a vesmírne operačné stredisko.

Veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie (AFMC)Upraviť

Sídli na základni Wrightových-Pattersonovej základni vzdušných síl v Ohiu. Vedie ho štvorhviezdičkový generál. Veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie zabezpečuje vývoj, obstarávanie a podporu zbraňových systémov USAF. Organizácie spadajúce pod toto veliteľstvo sú: Stredisko leteckých systémov (ASC), Vývojové laboratórium vzdušných síl (AFRL), Stredisko skúšobných letov vzdušných síl (AFFTC), Stredisko elektronických systémov (ESC), Bezpečnostné asistenčné stredisko vzdušných síl (AFSAC), Arnoldovo inžinierske a vývojové stredisko (AEDC) a Letecké vyzbrojovacie stredisko (AAC). Zodpovednosť za tri logistické centrá USAF a ich prináležiace údržbové krídla je taktiež prisúdená Veliteľstvu vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie. Tieto krídla sú zodpovedné za plánované údržby a vykonávanie úprav na lietadlách, raketách, systémoch a vybavení, rovnako ako za opravu havarovaných alebo bojom poškodených strojov. Zodpovednosť za krátko a dlhodobé uskladnenie strojov a ich prípadnú renováciu je zodpovedná 309. letecko-údržbová a renovačná skupina (309th Aerospace Maintenance and Regeneration Group). Letecko-údržbová a renovačná skupina so svojou leteckou skúšobnou jednotkou, ktorá pozostáva zo siedmich letiek, sa zaoberá zalietavaním lietadiel po väčších opravách alebo modifikáciách. Navyše je veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie zodpovedné za prevádzku lietadiel Beechcraft C-12 Huron, ktoré sú pridelené bezpečnostnému asistenčnému stredisku vzdušných síl a ktoré sú používané americkými veľvyslanectvami po celom svete. Národné múzeum vzdušných síl USA je taktiež pod velením veliteľstva vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie. Veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie zamestnáva 18 500 osôb v aktívnej službe a 1 400 v zálohe, najväčší počet tvoria civilní zamestnanci, ktorých počet je 58 000.

Veliteľstvo záloh vzdušných síl (AFRC)Upraviť

Sídli na základni Robinsovej základni vzdušných síl v Georgii, USA. Bolo založené 17. februára 1997. Vedie ho trojhviezdičkový generálporučík a zodpovedá za päť záložných leteckých základní. Veliteľstvo má k dispozícii približne 375 bojových a podporných lietadiel. Pri mobilizácii sú lietadlá tohto veliteľstva priradené k iným veliteľstvám v štruktúre amerického letectva.

Veliteľstvo špeciálnych operácií vzdušných síl (AFSOC)Upraviť

Sídli na Hurlburtovom letisku na Floride a zamestnáva viac než 16 500 osôb. Jeho úlohou je poskytovanie špecializovanej vzdušnej podpory na úlohy nekonvenčného boja. Bolo založené 22. mája 1990 a pokračuje vo svojom raste, ktorý je výsledkom skúseností, nadobudnutých v Iraku, Afganistane a v operáciách po celom svete. Veliacim dôstojníkom je generálplukovník a spadá pod neho jedna letecká armáda. Spravuje tri základne a patria pod ňu aj niektoré pracoviská na Eglinovej základni vzdušných síl.

Veliteľstvo leteckej prepravy vzdušných síl (AMC)Upraviť

Jeho veliteľstvo je na Scottovej základni vzdušných síl, Illinois v USA. Veliteľstvo prepravy vzdušných síl zabezpečuje prepravu na domácom a zahraničnom území, leteckú zdravotnícku pomoc a evakuáciu a tiež podporu lietadlových tankerov pre všetky vojenské zložky americkej armády. Bolo založené 1. júna 1992 a zodpovedá za 12 hlavných základní a jednu leteckú armádu. Je k nej pridelených takmer 130 000 osôb a jed vedená štvorhviezdičkovým generálom. Je taktiež zodpovedné za expedičné stredisko USAF, ktoré je strediskom excelentnosti pre výcvik pokročilej expedičnej bojovej podpory a vzdelania.

Vzdušné sily Spojených štátov v Európe – Vzdušné sily Afrika (USAFE-AFAFRICA)Upraviť

Vzdušné sily Spojených štátov v Európe majú svoje veliteľstvo na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Ide o najstaršie zo všetkých desiatich veliteľstiev, keďže bolo založené 7. augusta 1945. Riadi ho štvorhviezdičkový generál. Zodpovedá za oblasti Islandu, Európy, Stredozemia, Afriky a Stredného východu. Operuje z piatich hlavných základní a má k dispozícii viac než 42 600 príslušníkov.

Pacifické vzdušné sily (PACAF)Upraviť

Zodpovedajú za vzdušné operácie v Paficiku a ázijskom regióne. K dispozícii toto veliteľstvo má stíhacie lietadlá, stroje AWACS, transportné a záchranné lietadlá a vrtuľníky. Základne pacifických vzdušných síl sa nachádzajú v Japonsku, Južnej Kórei, Aljaške a Havaji. Velí im štvorhviezdičkový generál a jeho veliteľstvo sídli na Spoločnej základni Pearl Harbor-Hickam na Havaji. Toto veliteľstvo bolo založené 1. júla 1957 a v súčasnosti zamestnáva viac než 43 000 osôb a pod svojim priamym velením má štyri základne.

Letecká národná garda (ANG)Upraviť

Je federálnou vojenskou rezervnou silou každého štátu USA, Federálneho dištriktu Kolumbia, Portorika, územia Guamu a Amerických Panenských ostrovov.[1] V Leteckej národnej garde slúži približne 110 000 mužov a žien. Rovnako ako veliteľstvo záložných vzdušných síl (AFRC) je ANG často označovaná ako „rezervná“ sila „pilotov na čiastočný úväzok“, hoci požiadavky na údržbu moderných lietadiel znamenajú, že mnohí členovia AFRC a ANG pracujú na plný úväzok, a to buď ako pracovníci Leteckých rezervných technikov (Air Reserve Technicians) alebo Aktívnej gardy a rezervy (Active Guard and Reserve). Mnohí piloti Leteckej národnej gardy pracujú pre komerčné letecké spoločnosti, pričom v ANG môžu absolvovať výcvik na akýkoľvek typ lietadla v inventári USAF, momentálne s výnimkou strategických bombardérov B-1B Lancer a B-52 Stratofortress, lietadla včasnej výstrahy a riadenia E-3 Sentry, tankovacieho a dopravného lietadla KC-10 Extender a bojového lietadla pre priamu podporu pozemných jednotiek AC-130.[2]

ReferencieUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Ian Allan pulishing, European edition Vol. 11, No. 8, Combat Aircraft monthly, USAF special issue.