Otáčkomer
Otáčkomer je prístroj slúžiaci na meranie otáčok motora alebo iných rotačných telies a zariadení.[1] Jeho ukazovateľ uvádza počet otáčok za minútu na kalibrovanom analógovom alebo digitálnom displeji.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ce/Speedometer.jpg/220px-Speedometer.jpg)
Prvé mechanické otáčkomery boli založené na meraní odstredivej sily, ako je tá, ktorá roztáča Wattov odstredivý regulátor. Za vynálezcu otáčkomera je považovaný nemecký inžinier Diedrich Uhlhorn, ktorý ho zostrojil v roku 1817. Od roku 1840 sa používal na meranie rýchlosti lokomotív.
Otáčkomery v automobiloch, lietadlách a iných dopravných prostriedkoch ukazujú počet otáčok kľukového hriadeľa motora a zvyčajne mávajú tzv. červené pole, ktoré upozorňuje na oblasť nebezpečných otáčok. Vodič alebo pilot tak môžu ubratím plynu znížiť otáčky motora a vrátiť sa do bezpečnej zóny. To je veľmi dôležité, pretože dlhé udržiavanie príliš vysokých otáčok motoru škodí. Dochádza pri ňom totiž k nedostatočnému mazaniu motora, čo má zvyčajne za následok prehrievanie jeho častí. Ak dôjde vplyvom zvýšených teplôt tiež k nedostatočnému chladeniu rotujúcich častí, môže sa motor aj zadrieť. Ale aj ak nedôjde k zadreniu, môže dlhodobý beh motora v príliš vysokých otáčkach spôsobiť zvýšené opotrebovanie súčiastok, ktoré si vyžiada neplánované a finančne nákladné opravy motora.
Referencie
upraviť- ↑ ERJAVEC, Jack. Automotive Technology. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 1-4018-4831-1.
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otáčkoměr na českej Wikipédii.