Ota Pavel, vlastným menom Otto Popper (* 2. júl 1930, Praha – † 31. marec 1973, Praha) bol český prozaik, novinár a športový reportér. Je autorom predovšetkým autobiografických próz hlavne s témami z vlastného detstva a zo športu.

Ota Pavel
český prozaik, novinár a športový reportér
Rod. menoOtto Popper
Narodenie2. júl 1930
Praha, Česko
Úmrtie31. marec 1973 (42 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
Webstránkaotapavel.cz
CommonsSpolupracuj na Commons Ota Pavel

ŽivotopisUpraviť

 
Buštěhradské múzeum O. Pavla
 
Hrob na Novom židovskom cintoríne na Olšanoch

Narodil sa v Prahe ako tretí, najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Leo Poppera a Hermíny Popperovej. Priezvisko Popper si zmenili v roku 1956 na Pavel.

Počas druhej svetovej vojny, po transporte otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nemala židovský pôvod, v Buštěhrade na Kladensku. Mladý Ota v rokoch 1945 – 1947 krátko pracoval aj ako baník na šachte v Kladne. Po skončení vojny absolvoval obchodnú a jazykovú školu, ale maturitu zložil až v roku 1960 na Strednej škole pre pracujúcich.

V roku 1956 sa oženil s Věrou, kolegyňou z rozhlasu. Do manželstva priviedla dvoch chlapcov, Jana a Petra, v manželstve sa im narodil syn Jiří.

Krátky čas trénoval hokejové družstvo mládeže v Sparte Praha, ale predovšetkým sa venoval redaktorskej činnosti. V rokoch 1949 – 1956 pôsobil ako športový redaktor v Československom rozhlase, v rokoch 1956 – 1957 zastával rovnakú pozíciu v časopise Stadion a potom niekoľko rokov v armádnom týždenníku Československý vojak. V Stadione vychádzali jeho prvé literárne pokusy, predovšetkým fejtóny zo športového prostredia.

Ako športový redaktor mal možnosť veľa cestovať, napríklad v roku 1962 sprevádzal armádne futbalové mužstvo do USA, bol aj vo Francúzsku, Švajčiarsku a samozrejme v ZSSR.

Počas zimnej olympiády v Innsbrucku v roku 1964 u neho prepukla vážna duševná choroba (mániodepresívna psychóza) a pokúsil sa podpáliť hospodársku usadlosť nad Innsbuckom. Kvôli ochoreniu odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku. Niekoľkokrát bol v psychiatrických liečebniach a zomrel predčasne na srdcový infarkt vo veku nedožitých 43 rokov v rodnej Prahe.

Niektoré jeho prózy, predovšetkým Zlatí úhoři (s Vladimírom Menšíkom) a Smrt krásných srnců (s Karlom Heřmánkom), boli úspešne sfilmované.

V roku 2002 bolo v Buštěhrade zriadené múzeum venované životu a dielu Ota Pavla. Veľmi informatívna expozícia obsahuje množstvo fotografií, dokumentov a originálnych osobných predmetov.

DieloUpraviť

  • Hory a lidé, 1964 – kniha fotografií Viléma Heckela, ku ktorej Pavel napísal sprievodný text
  • Dukla mezi mrakodrapy, 1964 – próza so športovou témou, kombinácia prvkov beletrie a športovej reportáže, o úspechu českého futbalového mužstva v zámorí
  • Plná bedna šampaňského, 1967 – poviedky zo športového prostredia
  • Cena vítězství, 1968 – výber z kníh Dukla mezi mrakodrapy a Plná bedna šampaňského
  • Pohár od Pánaboha, 1971 – próza zo športového prostredia
  • Smrt krásných srnců, 1971 – spomienková próza, predovšetkým spomienky na detstvo a na život autorovho otca Lea, svojrázneho židovského obchodníka
  • Syn celerového krále, 1972 – próza zo športového prostredia, 16 poviedok o slávnych športovcoch
  • Jak jsem potkal ryby, 1974 – znova spomienková kniha, tentoraz zameraná na život autora samotného, predovšetkým na jeho milované rybárstvo
  • Pohádka o Raškovi, 1974 – znova športová téma, forma „športovej bájky“, inšpirovaná životom českého skokana na lyžiach Jiřího Rašku

Posmrtne vydané zbierky:

  • Fialový poustevník, 1977
  • Sedm deka zlata, 1980
  • Veliký vodní tulák, 1980 – zbierka
  • Mám rád tu řeku, 1989
  • Zlatí úhoři, 1985 + rozšírené vydanie 1991 – dve Pavlove poviedky situované do 50 rokov, Běh Prahou a Prase nebude, sa vďaka cenzúre nedostali do prvého vydania tohto súboru a vyšli až v jeho prepracovanom vydaní v roku 1991
  • Výstup na Eiger, 1989
  • Mám rád tu řeku, 1989
  • Jak šel táta Afrikou: Povídky, 1994
  • Omyl a jiné povídky, 1995
  • Olympijské hry a jiné povídky, 1996

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ota Pavel

Externé odkazyUpraviť