Wikipédia

Vilém Heckel

Vilém Heckel (* 21. máj 1918, Plzeň – † 31. máj 1970, Huascarán)[1] bol český fotograf a horolezec. Venoval sa propagačnej a krajinárskej fotografii, najmä fotografovaniu hôr.[1]

Vilém Heckel
český fotograf a horolezec
Vilém Heckel
Narodenie21. máj 1918
Plzeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie31. máj 1970 (52 rokov)
Huascarán, Yungau, Peru
ManželkaMilada, rod. Matoušová (⚭ 1942)
DetiEva (* 1945)
Helena (* 1956)
Odkazy
Webstránkavilemheckel.cz
CommonsSpolupracuj na Commons Vilém Heckel

Život a tvorba

upraviť

Vilém Heckel sa narodil v Plzni. Jeho otec Adolf Heckel (1888 – 1942) bol žeriavnikom v plzenskej Škodovke. Medzi otcove koníčky patrili turistika a fotografovanie, pričom oboma zásadne ovplyvnil aj svojho syna. Vilém sa vyučil fotografom v portrétnom ateliéri Aloisa Chmelíka v Plzni v roku 1936. Pracoval najprv v menších fotografických ateliéroch a počiatky svojej kariéry spojil s reklamnou fotografiou. Od roku 1937 bol zamestnaný u pražskej firmy Indusfoto, čoskoro však svoj záujem obrátil smerom k divadelnej fotografii a následne k reportáži. Pôsobil v niekoľkých ateliéroch, než sa usadil ako priemyselný fotograf v Zbrojovke Brno a pri Československej obchodnej komore v Prahe, kde strávil pätnásť rokov. V roku 1949 bol prijatý do fotografickej sekcie Zväzu československých výtvarných umelcov.[1][2]

Od roku 1953 sa venoval aj horolezectvu. V roku 1956 sa stal fotografom na voľnej nohe. Prvýkrát vystavoval v roku 1960 v Prahe súbor fotografií z expedície na Kaukaz, ktorej sa zúčastnil v roku 1958. V roku 1962 sa zúčastnil druhýkrát horolezeckej výpravy na Kaukaz a v roku 1965 bol členom prvej československej expedície do Hindúkuša v Afganistane. V roku 1967 sa zúčastnil horolezeckej výpravy do Pakistanu a v roku 1970 československej expedície do Peru, kde tragicky zahynul so všetkými ďalšími členmi výpravy pod lavínou, ktorá zavalila ich tábor pod horou Huascarán v dôsledku silného zemetrasenia (celkovo si vyžiadalo 65 až 70-tisíc obetí a 50-tisíc zranených).[1][2]

Osobný život

upraviť

V roku 1942 sa oženil s Miladou Matoušovou, s ktorou mali dcéry Evu (* 1945) a Helenu (* 1956).[3] Do roku 1956 žili v Prahe-Radotíne, neskôr v Černošiciach pri Prahe. Medzi jeho blízkych priateľov patrili spisovatelia Ota Pavel, Arnošt Lustig, Arnošt Černík; športovci Emil Zátopek, František Šťastný; scenárista a režisér František Pojdl; horolezci Radan Kuchař, Bohumil Svatoš, Jan Červinka.[4]

Dcéra Helena Heckelová spravuje a zverejňuje jeho fotografický archív.[5]

Knižné publikácie

upraviť
  • Naše hory, text Josef Kunský, Orbis : Praha, 1956
    • 2. vyd., text Josef Kunský a František Kožík, Orbis : Praha, 1972
    • 3. vyd., Orbis, Praha, 1974
  • Cesty k vrcholům, text Miroslav Jedlička a Otto Jelínek, Státní tělovýchovné nakladatelství : Praha, 1956
  • Gipfelsturmer, Artia, Praha, 1956
  • Království slunce a ledu, Naši horolezci na Kavkaze, text Josef Štyrsa, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1965
  • Climbing in the Caucausus, predhovor vodca britskej horolezeckej výpravy na Mount Everst Lord John Hunt, Spring Books : Londýn, 1965
  • Sonnige Bergwelt, text Ota Pavel, Artia : Praha, 1965
  • Nápoj reků, fotoilustrácie knihy Josefa Štyrsu, Státní nakladatelství dětské literatury : Praha, 1963
  • Hory a lidé, text Ota Pavel, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1964
    • 2. vyd. Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1967
  • Expedice Kavkaz, text Arnošt Černík, Svět sovětů : Praha, 1965
  • Hindúkuš, text Jaromír Wolf, Sportovní a turistické nakladatelství : Praha, 1967
  • Als Bergsteiger im Kausasus, text Arnošt Černík, Svět sovětů : Praha, 1968
  • Krásy Československa, text Adolf Hoffmeister, Orbis : Praha, 1968
    • 2. vyd., Orbis : Praha, 1971
    • 3. vyd., Orbis : Praha, 1972
    • 4. vyd., Orbis : Praha, 1974
    • 5. vyd., Orbis : Praha, 1976
  • Die Schönheit der Tschechoslowakei, Orbis : Praha, 1968
  • Czechoslowakia, anglicko-francúzsko-španielske vyd., Orbis : Praha, 1969
  • Schody pod Vesmír, text Vlastimil Šmíd, Olympia : Praha, 1970
  • Na ostrově krevní msty, fotografické ilustrácie knihy Arnošta Černíka, Svoboda : Praha, 1970

Filmy

upraviť
  • Kam nedoletí pták (1965), réžia: Bedřich Roger, Krátký film Praha[6]
  • K vrcholu Tirič Miru (1968), réžia: Bedřich Roger, Krátký film Praha[7]

Posmrtne vydané tituly

upraviť
  • Poslední hora, súbor 27 farebných fotografií z Peru, text Gustav Vlk, ČTK Pressfoto : Praha, 1972
  • Cesta končí pod Huascaránem, posledné fotografie Viléma Heckela, v knihe Jana Suchla, Olympia : Praha, 1972
  • Má vlast, výber fotografií Emanuel Kupčík, text verše českých a slovenských básnikov, Orbis : Praha, 1973
    • 2. vyd., Orbis : Praha, 1975
    • 3. vyd., Orbis : Praha, 1977
  • Lidé, země, čas, prierez dielom Viléma Heckela, výber fotografií a text Emanuel Kupčík, doslov Rudolf Skopec, Orbis : Praha, 1975
  • Mariánské Lázně, text Evžen Veselý, ČTK Pressfoto : Praha, 1976
  • Hrady a zámky v Čechách, text Jaromír Neumann, ČTK Pressfoto : Praha, 1981
  • Vilém Heckel, výber fotografií z celoživotného diela zostavil a slovom sprevádzal Karel Dvořák, Panorama : Praha,1982
  • Horolezecká zastavení, Vilém Heckel, Jaromír Wolf, Olympia : Praha, 1988
  • Vilém Heckel – Štíty / Peaks, pri príležitosti rovnomennej výstavy, Czech Photo : Praha, 2006, ISBN 80-239-7058-5

Výstavy

upraviť
  • 2006 Štíty Viléma Heckela, Galéria domu fotografie Josefa Sudka v Prahe.
    V roku 1972, rok po smrti Viléma Heckela usporiadali v Liberci jeho priatelia a priaznivci výstavu na tému človek a hory, zloženú ako z prác samotného Heckela, tak ďalších renomovaných fotografov. Výstava sa stretla s nebývalým ohlasom, avšak jej ďalšie pokračovanie na neoficiálnej báze nemalo dlhé trvanie. V roku 2006 nadviazala na túto iniciatívu agentúra Czech Photo, ktorá z popudu Hlavného mesta Prahy a pod záštitou jej vtedajšieho primátora Pavla Béma obnovila súťaž Štíty Viléma Heckela. Súťaž sa zaradila do tzv. „veľkej trojky“ českých fotografických súťaží, k súťaži Frame a najznámejšej Czech Press Photo.[8] Súťaž Štíty Viléma Heckela je rozdelená do troch kategórií – Človek a hory, Vidiecka a mestská krajina a Človek a životné prostredie. Cieľom súťaže je propagovať aktívny kontakt človeka s prírodou, jej spoznávanie a šetrné užívanie. Ako mimoriadne ocenenie je v súťaži udeľovaná Cena dcér Viléma Heckela, ktorá sa udeľuje fotografii, ktorá podľa Evy a Heleny Heckelových najviac zodpovedá duchu diela ich otca.[9][10] Objavujú sa však aj kritické hlasy k úrovni súťaže, ktorá vykazuje klesajúcu umeleckú tendenciu a sklon ku komercializácii súťažných snímok. Radek Burda, známy fotograf a riaditeľ súťaže Photo Annual Awards a vydavateľ Photo Art Magazine k tomu uvádza: „Ak sa moderná fotografia dávno vo svojej sume rozlúčila s prvoplánovo estetizujúcim zobrazením, česká porota sa v Štítoch vydala tou našou peknou českou cestou. Hlavne tie KRÁSNE HORY prosím!“ a sériu víťazných fotografií ročníka 2011 komentuje: „Je sériou ‚kúzelne nádherných snapshotov‘ z hôr po celom svete. Fotiek, ktoré ničím neurazia, určite dojmú, a ktoré by iste v čase Viléma Heckela mali opodstatnenie, hoci aj Vilém Heckel dokázal napríklad vo svojej knihe ‚Schody pod vesmír‘ pojať už vtedy hory inak a podať skutočne strhujúce fotografické oznámenie O ZÁPASE človeka s horami“.[11] O konaní súťaže Štíty Viléma Heckela po roku 2011 nie sú v dostupných zdrojoch dohľadateľné zmienky. Agentúra Czech Photo má vo svojom súčasnom portfóliu kategórie Czech Press Photo a Czech Nature Photo.[12]
  • 2012 Vilém Heckel neznámý, Múzeum Českého raja v Turnove
  • 2012 Jistíš mě? Horolezectví v Českém ráji, Múzeum Českého raja v Turnove[13]
  • 2014 Škoda očima Viléma Heckela, Škoda Múzeum, Mladá Boleslav, 29. 1. – 30. 6. 2014[14]
  • 2016 Archiv Viléma Heckela, Galéria Fotografic, Strieborná 2, Praha 1, 15. – 20. 11. 2016 – neznáme fotografie z archívu Viléma Heckela[15]
  • 2018 Vilém Heckel 100, Západočeské múzeum, Plzeň, Kopeckého sady 2, 4. 10. 2018 až 27. 1. 2019[16]
  • 2019 Vilém Heckel 100+1, Lašské múzeum v Kopřivnici, 2. 4. – 23. 6. 2019
  • 2020 Vilém Heckel – Kouzlo hor, Dom Scheybalovcov, Jablonec nad Nisou, január – 14. 3. 2020[17]

Galéria

upraviť
  • Reklamné fotografie, päťdesiate roky
  •  
    Škoda 440 (Spartak), 1955 – 1959
  •  
    Jawa 250 typ 353, medzi 1954 a 1960
  •  
    Charlotte Sheffieldová, Miss USA 1957 na reklamnej fotografii Motokovu s vozidlom Škoda 450, 1957
  •  
    Charlotte Sheffieldová, Miss USA 1957 na reklamnej fotografii Motokovu s vozidlom Škoda 450, 1957
  • Československo
  •  
    Příhrazy, Kobyla, asi 1959
  •  
    Skalák, Lebka, asi 1959
  •  
    Skalák, Maják – Gotická hrana, lezci Svatoš a Cerman, 7. jún 1959
  •  
    Zimné sústredenie československého horolezeckého družstva, Vysoké Tatry, 1955
  • Hindúkuš 1965
  •  
    Hindúkuš, pod vrcholom Kala Pandži, 28. august 1965
  •  
    Hindúkuš, 1965
  •  
    Hindúkuš, 1965, na obzore Kala Pandža a Kúhi James
  •  
    Hindúkuš, prvá československá horolezecká expedicia, 1965

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d REMEŠ, Vladimír. Vilém Heckel (1918-1970) [online]. Praha: CZECH PHOTO, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2012-03-15 z originálu.
  2. ↑ a b DVOŘÁK, Karel. Vilém Heckel : výběr fotografií z celoživotního díla. 1. vyd. Praha : Panorama, 1982. 211 s.
  3. ↑ MITÁČ, Stanislav. Osobnost Viléma Heckela v československých médiích [online]. Praha: Univerzita Karlova : Fakulta sociálních věd : Institut komunikačních studií a žurnalistiky : Katedra žurnalistiky, 2013, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  4. ↑ MALIŠOVÁ, Markéta; HECKELOVÁ, Helena. Vilém Heckel (1918-1970) [online]. Helena Heckelová, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.
  5. ↑ Vilém Heckel fotoarchiv : Archiv [online]. Helena Heckelová, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Kam nedoletí pták. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-07-06].
  7. ↑ K vrcholu Tirič Miru. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-07-06].
  8. ↑ FOTOGRAFIE magazín. Praha : B.D.S. PRESS.
  9. ↑ Štíty Viléma Heckela [online]. [Cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  10. ↑ TOMANOVÁ, Libuše. Vítězné snímky soutěže Štíty Viléma Heckela potěší i zabolí. Podívejte se. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2009-02-05. Dostupné online [cit. 2024-07-06].
  11. ↑ Nivelizace, která prostupuje českou společností, zasahuje i fotografické soutěže [online]. Radek Burda, [2011], [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  12. ↑ Czech press foto [online]. [Cit. 2017-11-12]. Dostupné online.
  13. ↑ Muzeum Českého ráje v Turnově: Výstavy [online]. [Cit. 2012-05-23]. Dostupné online.
  14. ↑ Škoda očima Viléma Heckela [online]. Škoda Museum, 2014, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  15. ↑ Archiv Viléma Heckela [online]. Galerie Fotografic, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  16. ↑ Vilém Heckel 100 [online]. informuji.cz, 2018, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
  17. ↑ Dům Jany a Josefa V. Scheybalových [online]. jablonec.com, 2019-12-12, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. Archivované 2020-02-05 z originálu.

Literatúra

upraviť
  • DVOŘÁK, Karel. Vilém Heckel : výběr fotografií z celoživotního díla. 1. vyd. Praha : Panorama, 1982. 211 s.
  • STÁHLICH, Rudolf. Vilém Heckel neznámý. FotoVideo, květen 2011, roč. 15, s. 16 – 27. ISSN 1211 – 5312.
  • LÁBOVÁ, Alena. Česká novinářská fotografie 1945–1989. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2019. 609 s. ISBN 978-80-246-3713-6.
  • SLAVÍK, Herbert, a kol. Naše hory & lyže & sníh. Praha : WWA photo, 2020. 248 s. ISBN 978-80-905398-4-6.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vilém Heckel

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém Heckel na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vilém_Heckel&oldid=7878601“