Parazitológia
Parazitológia je náuka alebo veda o parazitoch, ich hostiteľoch, vzťahmi medzi nimi a o chorobách, ktoré vyvolávajú.
Parazitológia v užšom (a zďaleka najčastejšom) zmysle sa zaoberá iba parazitujúcimi prvokmi a živočíšnymi endoparazitmi. Parazity sú spravidla prvoky (protozoa), červy (helminthes) či článkonožce (artropoda). Vedec, ktorý sa zaoberá takto definovanou parazitológiou sa nazýva parazitológ.
Parazitológia skúma morfologické a fyziologické vlastnosti parazitov, ich vývojové cykly, spôsoby rozmnožovania, dôsledok účinku.
Pri svojom bádaní využíva najmä poznatky cytológie, imunológie, molekulárnej biológie, genetiky a ekológie. Poznatky mikrobiológie naopak využíva často lekárstvo, veterinárne lekárstvo, ekológia a evolučná biológia.
Lekárska parazitológia
upraviťNajrozšírenejším odborom parazitológie je lekárska parazitológia, ktorá sa zaoberá štúdiom parazitov, ktorých hostiteľom je človek.
Medzi také organizmy patrí napr.:
- Plasmodium spp. – prvok, ktorý spôsobuje maláriu
- Leishmania donovani – prvok spôsobujúci leishmaniózu
- z mmohobunkovcov – Schistosoma spp., Wuchereria bancrofti
Lekárska parazitológia má veľký vplyv na vývoj nových liekov a štúdium epidemiológie zoonóz.
Veterinárna parazitológia
upraviťŠtuduje parazity, ktoré spôsobujú ekonomické straty v poľnohospodárstve – tak v chovoch zvierat, ako aj pri pestovaní kultúrnych plodín.
Ekológia parazitov
upraviťParazity môžu poskytnúť množstvo informácií o ekológii populácie svojho hostiteľa. Navyše parazity sledujú veľa tzv. životných stratégií, ktoré im umožňujú kolonizovať svojich hostiteľov. Pochopenie týchto aspektov pomáha pri potláčaní epidémií.
Nedávne výskumy, pri ktorých sa DNA využíva pri identifikácii odlišných druhov a na odhalenie príbuznosti medzi jednotlivými skupinami v rámci úzkej taxonomickej jednotky, sú pre parazitológov veľmi užitočným nástrojom.