Pavel Gejdoš (* 13. august 1924, Iľanovo – † 6. marec 1998, Bratislava)[1] bol slovenský scenárista, dramaturg a spisovaťeľ.[1]

Pavel Gejdoš
slovenský scenárista, dramaturg a spisovateľ
Narodenie13. august 1924
Iľanovo, Česko-Slovensko
Úmrtie6. marec 1998 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko
DetiPavel Gejdoš ml.

Životopis

upraviť

Narodil sa v obci Iľanovo, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Po absolvovaní štúdia na strojníckej priemyslovke, pracoval ako elektrotechnik a kultúrny referent vo Svite. V československom štátnom filme pôsobil v Bratislave od roku 1950. Najprv ako asistent, neskôr režisér, riaditeľ a nakoniec scenárista hraného filmu. Zbierkou básni Moja láska – mier (1951) vstúpil do literatúry ako tzv. robotnícky autor.

V roku 1962 odvolali z funkcie oblastného riaditeľa Filmovej tvorby a distribúcie Bratislava (FDTB) Pavla Dubovského – stal sa prvým námestníkom ústredného riaditeľa Československého filmu Aloisa Poledňáka v Prahe. Až do 1. júna 1963 podnik dočasne viedol Július Jaššo, potom za riaditeľa FDTV vymenovali dramaturga a od roku 1960 riaditeľa Štúdia hraných filmov Pavla Gejdoša. Takto začala éra štvor-a päť funkčných období riaditeľov podniku. Pavel Gejdoš týmto začal tradíciu umelcov na poste riaditeľov filmového podniku. Neskôr nimi boli aj Ctibor Štítnický, Pavol Koyš a Martin Ťapák.[2]

Od roku 1963 nastúpil Pavel Gejdoš na pozíciu na post riaditeľa kolibského štúdia, čím sa začala diskusia o schvaľovacích postupoch.Uskutočnila sa žiadaná zmena a centralizmus sa oslabil, hoci viacerí slovenskí filmári pripomínali,, že „s.Poledňák (ústredný riaditeľ Československého filmu) v kritickom čase, keď esťe bol vyhranenejší dogmatizmus, najmä v súvislosti s filmom Boxer a smrť, zobral na seba zaradenie scenára do výroby“ Pražskí posudzovatelia boli zhovievaješí všeobecne. Boli menej dogmatickí bez ohľadu na to, či isšlo o zástupcov ministerstva, ÚV KSS, alebo iných orgánov. Slovenskí schvaľovatelia napríklad žiadali, aby sa z filmu Pieseň o sivom holubovi vyradili niektoré neslušné slová, napríklad „hovno“. Riaditeľ Československého filmu Alojz Poledňák mal v rokoch 1966 – 1967 výhrady proti koprodukcii s Francúzskom, a najmä proti Robbe-Grilletovi, ale napokon sa nechal presvedčiť. O podobných, alebo aspoň menších ústupkoch sa u nás spravidla nedalo diskutovať.[2]

V jednom z úradných záznamov o telefonickom rozhovore pracovníka IV. oddelenia ÚV KSS Ladislava Šoltýsa s Júliusom Jaššom (riaditeľom FDTB namiesto Dubovského) zo 14. apríla 1962 sa uvádza: „Súdruh Šoltýs oznámil, že bolo dohodnuté na IV. oddelení ÚV KSS, aby plnú zodpovednosť za schvaľovanie scenárov hraných filmov a ich zaraďovanie do výroby mali ideovo-umelecké rady a riaditeľ podniku“. S Pavlom Gejdošom neboli filmári spokojní, preto ho po roku pôsobenia vymenili a na jeho miesto prišiel Ctibor Štítnický.[2]

Okrem svojho pôsobenia vo filme sa venoval dramatickej aj prozaickej tvorbe, pričom ako scenárista stvárnil témy historické a spoločenské. Najmä protifašistický odboj a povojnové budovanie. Napísal tiež scenáre k filmom a rozhlasovým hrám.[3]

Dramatické práce

upraviť
  • 1950Jabloň
  • 1952Mlyny
  • 1953Ovocie na mieru
  • 1960Dva staré zvony
  • 1962Rybičky, ryby, veľryby

Poviedkové knihy

upraviť
  • 1969V zemi smútku
  • 1971V zrkadle mesta

Filmové scenáre

upraviť
  • 1961Pokorené rieky
  • 1970Strieborný Neptún
  • 1971Hľadači svetla
  • 1971Katakomby
  • 1973Návšteva
  • 1973Srdce na lane
  • 1974Cesta ženy
  • 1976Prázdniny u starej mamy
  • 1976Rozdelení
  • 1977V metelici času
  • 1982Rozmar
  • 1983Reťazenie
  • 1984Právom lásky
  • 1985Deti
  • 1989Prebudenie

Ocenenia

upraviť
  • Cena Antonína Zápotockého pri príležitosti 27. výročia Februárových udalostí

Referencie

upraviť
  1. a b Gejdoš, Pavel, 1924-1998. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2023-03-02]. Dostupné online.
  2. a b c MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969. 2.. vyd. Bratislava : Slovenský filmový ústav, 2016. ISBN 9788085739688. S. 412.
  3. Paľo Gejdoš – Životopis autora [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.

Literatúra

upraviť
  • Prof. Václav Macek Csc. Prof. PhDr. Jelena Paštéková, CsC., Dejiny slovenskej kinematografie, Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2016 s. 408 – 515

Externé odkazy

upraviť