Wikipédia

Pavilón ZSSR na Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Pavilón ZSSR na Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes, alebo aj Sovietsky pavilón, bola stavba Konstantina Stepanoviča Meľnikova v štýle konštruktivizmu na Parížskej výstave dekoratívnych umení v roku 1925.

Sovietsky pavilón

Začiatky, Medzinárodná výstava v Paríži v roku 1925 upraviť

Umelecké obdobie modernizmu začalo v podstate na Medzinárodnej výstave dekoratívnych umení v Paríži v roku 1925, kde zažiarili dva pavilóny: Le Corbusierov L´Esprit Noveau a Sovietsky pavilón. Aj keď bol v Sovietskom zväze konštruktivizmus násilne ukončený, architekti z neho vychádzali počas celého dvadsiateho storočia. V skutočnosti sa tento štýl dočkal ocenenia až na kapitalistickom Západe.

Účasť Česko-Slovenska na výstave upraviť

Na výstave prišlo k zaujímavej konfrontácii československej výtvarnej tvorby na medzinárodnom poli. Pavilón Jiřího Gočára v silnej celosvetovej konkurencii výborne obstál. Pavilóny po architektonickej stránke boli prelomové vo vývoji výstavníckej tvorby- vystavovali exponát ako živú, neustále sa meniacu myšlienku.

Meľnikovov tvorivý proces upraviť

Snáď najpozoruhodnejšou osobnosťou, ktorá si dokázala udržať svoj osobný tvorivý profil aj v hektických prepolitizovaných dobách mladého sovietskeho štátu a ktorá sa dokázala v ére programového kolektivizmu držať individuálnej výtvarnej výpovede, bol Konstantin Stepanovič Meľnikov (1890 – 1974). Upozornil na seba v európskom meradle skvelým pavilónom Sovietskeho zväzu na medzinárodnej výstave v Paríži, moskovskými kultúrnymi domami a vlastným domom tiež v Moskve, ktorý je jedinečná stavba s kruhovým pôdorysom a so šesťbokými oknami. Kariéra architekta Konstantina Stepanoviča Meľnikova (1890 – 1974) bola v podstate necelých desať rokov po dokončení návrhu pavilónu u konci. Totiž konštruktivistický štýl Stalin a jeho klika odmietli v dobe, keď architektúru v Sovietskom zväze začal ovládať socialistický realizmus a istý druh dekoratívneho neoklasicizmu. Do tej doby Meľnikovova vlastná červená hviezda nezadržateľne stúpala. Bol vybraný, aby v Paríži zastupoval mladý a dynamický komunistický štát (Lenin zomrel o rok skoršie).

Pavilón upraviť

Pavilón, postavený podľa tradícií architekta Tatlina, bol prvou ruskou konštruktivistickou stavbou, ktorou sa na Západe prezentoval. Svojho koncepčného predchodcu mal v objekte Machorka na Všeruskej poľnohospodárskej výstave roku 1923. Dvojpodlažná stavba bola postavená na systéme elementov dreveného skeletu v kombinácii so sklom. Z tohto riešenia vznikol dobré osvetlenie interiérov a prechod medzi exteriérom a interiérom. Je to drobnejšia stavba, ktorú akoby v podobe bleskov láme dlhé, diagonálne vstupné schodisko, ktorý delí vnútorný priestor na dva trojuholníkové kubusy. Nad schody sa v podobe skrížených mečov pnuli panely pripomínajúce oceľové nosníky. Ich grafickú výzdobu čerpal Meľnikov z revolučných konštruktivistických hesiel predchádzajúcich ôsmich rokov. Stavba bola zariadená ako klub pracovníkov. Vo farebnom riešení mal slovo aj architektov priateľ, Alexander Rodčenko.

Parížsky pavilón predstavoval na výstave, kde dominovali historizujúce a ozdobné tendencie, mimoriadny počin a bol skvelou demonštráciou konštruktivistickej moderny nielen svojou originálnou koncepciou ale i jej majstrovským stvárnením. Ten bol spolu s Le Corbusierovým projektom najoriginálnejším exponátom na výstave Arts Décoratif v roku 1925. Melnikovov návrh bol jedným z prvých realizovaných výrazov revolučného konštruktivizmu uvedených v Európe.

Zdroj upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavilón_ZSSR_na_Exposition_internationale_des_arts_décoratifs_et_industriels_modernes&oldid=7658738“