Peter Steinhübel

Peter Steinhübel, známy ako Žaluď alebo Suchý (* 23. november 1964, Bratislava – † 4. august 1999, Bratislava), bol slovenský kontroverzný podnikateľ, vekslák a mafián.

Peter Steinhübel
slovenský kontroverzný podnikateľ, vekslák a mafián
Iné menáŽaluď, Suchý
Narodenie23. november 1964
Bratislava, ČSSR
Úmrtie4. august 1999 (34 rokov)
Bratislava, Slovensko
BydliskoPetržalka
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťSlovensko
Zamestnaniepodnikateľ, vekslák, mafián

ŽivotopisUpraviť

Jeho otec bol známym priekupníkom zlata v „Galérke“ v Bratislave. Steinhübel začínal ako predajca párkov na Hlavnej stanici. Neskôr pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva a potom sa stal vekslákom.

Po páde socialistického režimu začal podnikať. Počas éry malej privatizácie získal autoservis v Pezinku, pred ktorým nechal postaviť repliku Sochy slobody.[1] Potom prenajímal aj sklady.

Od roku 1993 do jeho smrti bolo naňho spáchaných šesť atentátov, všetky prežil okrem posledného.[2] Medzi policajtmi sa údajne hovorilo, že „má sedem životov ako mačka“.

Dňa 20. mája 1997 vstúpil do Vagón Holding spol. s r. o. (Tatravagónka) v Poprade a po zmiznutí väčšinového majiteľa Vladimíra Bachleda sa stal novým generálnym riaditeľom spoločnosti. Jeho meno je tiež spájané s hotelom Kyjev v Bratislave.

Neskôr sa dostal k spoločnosti Bratislavské mraziarne a. s. a od podnikateľa Vladimíra Poóra odkúpil televíznu stanicu VTV. Pri vchode do areálu Bratislavských mraziarní a. s. bol 4. augusta 1999 zastrelený odcudzenou poľovníckou puškou Sauer[3] z bývalých mliekarní, keď nastupoval v sprievode ochranky do svojej pristavenej limuzíny.

Veď som vám hovoril, že na mňa máte dávať pozor!
– Peter Steinhübel

Po prevoze do nemocnice v bratislavskej mestskej časti Ružinov podľahol následkom zranení v noci zo 4. na 5. augusta.

Je pochovaný na cintoríne v Petržalke, kde aj žil.[4]

ReferencieUpraviť

  1. Pezinská Socha slobody [online]. www.sorger.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  2. A.S, Petit Press. Žaluď tesne pred smrťou tvrdil redaktorovi SME, že jeho Ferrari nestálo 14 miliónov [online]. www.sme.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  3. MEGO, Ivan. Vražda bossa Petera Steinhübela je premlčaná! [online]. nastope.sk, 2019-08-05, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
  4. TERAZ.SK. Hrob Petra Steinhübela [online]. TERAZ.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • MURÍN, Gustáv. Volajú ma Žaluď ...a ešte ma nedostali: Príbeh jedného mafiána. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. ISBN 978-80-8115-220-7. S. 120.
  • MURÍN, Gustáv. Mafiáni 2: Danišovci, Peter ,,Žaluď“ Steinhübel – Diničovci. [s.l.] : Marenčin PT, 2016. ISBN 9788081148439. S. 224.

ZdrojeUpraviť

  • AKTUALITY.SK. Mafián Žaluď mal sedem životov ako mačka. Odhalia jeho vraha? [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  • Átlőtték egy vadászpuskával, mielőtt átszállt volna Ferrarijából páncélozott Mercijébe - 20 éve ölték meg Peter Steinhübelt! [online]. brutal.parameter.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online. (po maďarsky)
  • Mafia v hlavnom meste (1989-1999) IV. | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  • Mafiáni (Peter Steinhübel – banditmanažér) [online]. rtvs.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.