Plavenina je druh erozívneho materiálu, ktorý je unášaný tečúcou vodou v suspenzií (angl. suspended load).[1] Sú to jemnozrnné častice (rôznej veľkosti a hmotnosti, teda i rôzneho fyzikálneho a chemického zloženia), ktoré sú rozptýlené vo vodných tokoch a vznášajú sa v nich. Ak sa vodný tok spomalí, plavenina sa usadzuje (sedimentuje) alebo ju voda ďalej strháva (vtedy sa označuje ako splavenina).[2] Na rozdiel od splaveniny, ktorá sa posúva pozdĺž dna len pri väčších povodniach, je plavenina trvalou súčasťou vodných tokov. Typickou plaveninou sú napríklad ílové častice.

Sútok riek Morava (vpravo) a Dunaj (vľavo) s rôznym obsahom plaveniny. Pohľad z Devínskeho hradu.

Plavenina vzniká v dôsledku rozrušovania starších hornín alebo sedimentov vodou a vetrom, prípadne iných činiteľov v povodí alebo priamo v koryte vodného toku.[2] Množstvo plaveniny môže ovplyvniť plánovanie vodohospodárskych objektov alebo ich prevádzku. Takisto ukazuje vývoj erozívnych procesov v povodí daného vodného toku. Množstvo plavenín je vyššie v období povodní a spôsobuje mútnosť vody.[3]

Referencie

upraviť
  1. Šarinová, K., 2016, Procesy na zemskom povrchu. Vysokoškolské skriptá, Univerzita Komenského v Bratislave, 223 s.
  2. a b 7. PLAVENINY [online]. 2018, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online. Archivované 2022-03-02 z originálu.
  3. JENEIOVÁ, Katarína. Hodnotenie plaveninového režimu na slovenských tokoch [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav,, 2021, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online. Archivované 2024-05-06 z originálu.