Polyeuktos z Atén
Polyeuktos (starogr. Πολύευκτος) bol grécky sochár v prvej polovici 3. stor. pred Kr.[1]
Polyeuktos, aténsky sochár, zhotovil okolo roku 280 pred Kr. pre aténsku agoru bronzovú sochu Démosthena (bola zhotovená z verejných zdrojov 42 rokov po smrti Démosthena[2]) [1] Nápis (dvojveršie) na podstavci pod ňou, ako to zaznamenal Démétrios z Magnézie, znel: „Keby sa tvoja sila, Démosthenes, vyrovnala tvojej múdrosti - v Grécku by nikdy nevládol macedónsky Áres“.[3]
Plutarchos, ktorý sám videl sochu na agore, spomína (anegnotu), že istý vojak údajne ukryl svoje peniaze v Démosthenových zovretých rukách a zakryl ich listami.[4] Vďaka tomuto popisu a malej bronzovej buste z Herculanea s nápisom ΔΗΜΟΣΘΕΝΗΣ (Démosthenes), objavenej v roku 1753 vo vile Papiri (je umiestnená v Národnom archeologickom múzeu v Neapole. Inv. č. 5467.) [5][6] bol portrét Démosthena identifikovaný a tým aj ďalšie sochárske diela reprodukované v početných kópiách a variantoch (mramorových sochách, hlavách, bustách) hlavne z rímskych čias (sú veľmi dobre zdokumentované).[7] Sochu Démosthena videl aj Pausanias, ktorý zaznamenal, že stála neďaleko aténskeho chrámu boha vojny Áresa (v severnej polovici agory).[8]
Na niektorých zachovaných sochách je Démosthenes znázornený ako drží v rukách zvitok. Nemecký archeológ Adolf Michaelis vo svojom popise týchto sôch vysvetlil túto odchýlku od pôvodného typu tak, že bola zhotovená neskôr, keď bol Démosthenes obdivovaný viac ako autor než ako vlastenec, a preto mu zopnuté ruky nahradili rukami so zvitkom.[9]
Mimoriadne realistický portrét Démosthena (spracovanie tváre a nahých častí postavy) predstavuje vrchol aténskeho portrétovania v helenistickom období.[10] Na tvári už vidno vrásky, nepokoj, tragickú úzkosť človeka, ktorý chcel svojimi prejavmi zachrániť slobodu Atén. Zopäté ruky ešte viac zvýrazňujú dojem bolestnej úzkosti.[11]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Marina Belozerskaya, Luca Mozzati, Kenneth D. S. Lapatin. Ancient Greece. Malibu : Getty Publication, 2004. ISBN 978-08-9236-695-8. S. 138.
- ↑ Fred S. Kleiner. Gardner's Art through the Ages. Boston : Cengage Learning, 2020. ISBN 978-03-5737-048-3. S. 161.
- ↑ Marion Muller-Dufeu. La sculpture grecque. Paris : Ecole nationale supérieure des beaux-arts, 2002. ISBN 978-28-4056-087-6. S. 551.
- ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Demosthenes, 31,1. [1]
- ↑ David Gordon Mitten, Donato Attanasio, Amy Katherine Jones. Teaching with Objects. Cambridge : Harvard Art Museum, 2010. ISBN 978-18-9177-152-1. S. 127.
- ↑ George Ortiz. In Pursuit of the Absolute. Zurich : Benteli-Werd Publishers, 1996. ISBN 978-37-1651-026-1. S. 230.
- ↑ Paul Zanker. Roman Portraits. New York : Metropolitan Museum of Art, 2016. ISBN 978-15-8839-599-3. S. 37.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.
- ↑ Museum of Fine Arts, Boston. Catalogue of Works of Art Exhibited on the First Floor: Sculpture and Antiquities. Boston : Mudge, 1888. S. 90.
- ↑ Jaakko Frösén. Early Hellenistic Athens. Helsinki : Foundation of the Finnish Inst. at Athens, 1997. ISBN 978-95-1952-957-8. S. 159.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 177.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Polyeuktos z Atén
