Poniklec slovenský

Poniklec slovenský

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae). Nachádza sa hlavne na strednom a východnom Slovensku, najmä vo vyšších polohách. Ide o zákonom chránenú rastlinu, ktorá sa považuje za symbol a posol jari. Tento nenápadný, modrofialový kvet rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach. Jeho spoločenská hodnota je približne 17€ (podľa Zbierky zákonov č. 24 z roku 2003).

VýskytUpraviť

KvitnutieUpraviť

  • marec až máj, ojedinele v júni aj v septembri
  • počas kvitnutia dosahuje poniklec slovenský dĺžku 10 – 30 cm
  • kvety sú modrofialové, chlpaté, zvonovitého alebo miskovitého tvaru, vyrastajú skôr ako listy
  • priemer kvetu je 5,5 – 6,5 cm, ktorý sa neskôr roztvára
  • prízemné listy sú v čase kvitnutia nevyvinuté, vyrastajú až po odkvitnutí, sú takisto chlpaté
  • listové úkrojky sú široké 15 – 20 mm
  • plodom je nažka[2]

Pestovanie a rozmnožovanieUpraviť

  • Poniklec slovenský je obľúbenou skalničkou v domácich záhradách
  • darí sa mu na slnečných miestach na skalke medzi vápencovými kameňmi
  • zle sa presádza, pretože patrí medzi byliny s dlhým koreňom
  • najlepším spôsobom rozmnožovania je výsev semienok hneď po dozretí byliny
  • nové byliny po zasiatí vykvitnú až po troch rokoch

ZaujímavostiUpraviť

  • Poniklec slovenský je jedovatá rastlina, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém.Vyvoláva zvracanie a hnačky. Uvoľnené toxíny spomaľujú srdečný tep a znižujú krvný tlak natoľko, že môže dôjsť až ku kóme.
  • v ľudovom liečiteľstve sa využíva na vonkajšie liečenie ekzému a reumatizmu 
  • požitie čerstvých rastlín môže u dobytka spôsobiť žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.[3]

ReferencieUpraviť

  1. SAŽP. Na túru s naturou. Atlas rastlín: Poniklec slovenský. dostupné online
  2. BOŽOVÁ, D.: Bylinny a drobné kry v lesoparku Baba na jar. In: Prírodná rezervácia Baba. dostupné online
  3. BOŽOVÁ, D. 2008. Jedovatá krása alebo ako sa pri potulkách prírodou vyhnúť zdravotným problémom. In. Mladý vedec. SR. 2008. roč. 1, č. 3, s. 14 – 17.dostupné online