Portál:História/Odporúčaný článok/43 2007
Rád nemeckých rytierov je jeden z duchovných rytierskych rádov vzniknutých v 12. storočí na území bývalého Jeruzalemského kráľovstva. Neskôr rád zohral významnú úlohu najmä v strednej Európe.
Rád bol známy aj pod názvami Nemecký rád, Dom hospitalitov sv. Márie teutónskej v Jeruzaleme, Teutónski rytieri, po nemecky potom Deutscher Ritterorden, Deutscher Orden, Haus der Ritter des Hospitals Sankt Marien der Deutschen zu Jerusalem, a po latinsky Ordo Domus Sanctæ Mariae Theutonicorum in Jerusalem atď.
Heraldika: čierny kríž v bielom poli.
Činnosť rádu v Palestíne a Európe upraviť
Činnosť rádu začala okolo r. 1189 založením poľného lazaretu pre pútnikov v Palestíne. Roku 1199 poveruje pápež Inocent III. bratov nemocnice bojom proti pohanom a zakladá tak vlastný rád, ktorý svoju činnosť obmedzuje zatiaľ len na Svätú zem. Sídlo rádu bolo v Akkone (v súčasnosti Akoo v Izraeli).
Po dobytí Svätej zeme Arabmi sa rád na krátko usadil v Benátkach, neskôr však preniesol svoju činnosť do severovýchodnej Európy a ponúkol svoje služby rôznym panovníkom Európy. Roku 1211 požiadal rád o pomoc uhorský panovník Ondrej II. proti prenikajúcim Kumánom, za čo im prisľúbil pozemky v Sedmohradsku. Keď však rád navrhol v r. 1224, aby bol podriadený priamo pápežovi a nie uhorskému kráľovi, musel r. 1225 Uhorsko opustiť.