Portál:Politika/Odporúčaný článok/20 2006
Vojna za nezávislosť alebo prvá arabsko-izraelská vojna bola vojna, počas ktorej vznikol Izrael ako nezávislý štát. Zvyšné oblasti, ktoré dovtedy patrili pod britský palestínsky mandát, boli rozdelené medzi Egypt a Transjordánsko. Izrael z vojny vyšiel ako víťaz. Podarilo sa mu odraziť útok arabských štátov, ochrániť svoju nezávisloť a rozšíriť svoje územie o ďalšie oblasti.
Korene konfliktu upraviť
Po porážke Osmanskej ríše v 1. svetovej vojne Liga národov ustanovila britskú a francúzsku dočasnú správu pre časti Osmanskej ríše na juh od dnešného Turecka. Tieto dve mocnosti vytvorili na troskách porazenej ríše nové hranice, čím vytvorili 4 spravované územia. Tri z nich - Irak, Sýria a Libanon existujú do dnešných dní.
Štvrtá sekcia bola vytvorená z krajiny vtedy známej ako „južná Sýria“. Oblasť bola oficiálne pomenovaná Britský mandát v Palestíne, nazývaný "Falastin" v arabčine a „Palestina-Eretz-Israel“ v hebrejčine. Británia niekoľkokrát zmenila tvar hraníc. Počas vlády Winstona Churchilla bol región rozdelený pozdĺž rieky Jordán, čím vznikli ďalšie dva administratívne celky. Časť na východ od rieky Jordán sa v tom čase označovala ako Transjordánsko a neskôr sa z nej stalo Jordánske kráľovstvo. Oblasť na západ od Jordánu si zachovala meno Palestína.
Vznik Izraela upraviť
14. mája 1948 vznikol samostatný Izrael zaniknutím britského mandátu nad územím Palestíny. Podľa OSN na území Palestíny mali vzniknúť dva štáty, židovský a arabský. Po vyhlásení samostatného židovského štátu Izrael ihneď bola vytvorená dočasná vláda. Prvým prezidentom nového štátu sa stal Chaim Weizmann. Ešte v túto noc začali egyptské letecké nálety. Po odchode britských vojsk došlo k invázii arabských armád. Otvorený konflikt medzi Arabmi a Židmi začal.