Portál:Politika/Odporúčaný článok/34 2006
Lev Davidovič Trockij (po rusky Лев Давидович Троцкий), vlastným menom Bronštejn (* 26. október (alebo 7. november podľa gregoriánskeho kalendára) 1879, Janovka, Ukrajina – † 21. august 1940, Mexiko, Mexiko) bol ruský (sovietsky)revolucionár a politik. Bol zavraždený presne pred 66 rokmi.
Začiatky politickej kariéry upraviť
Narodil sa židovským rodičom na ukrajinskom vidieku, jeho otcom bol bohatý sedliak David Bronštejn. Lev ho neskôr nazýval poľnohospodárskym kapitalistom, ktorý investoval do všetkého, čo vynášalo.
Do školy chodil v Odese. Ocitol sa tam v prostredí, ktoré sa značne odlišovalo od prísneho náboženského života doma. Bol vychovávaný v židovskej viere, ale veľký vplyv to na neho nemalo. Už v detstve sa kvôli náboženstvu s rodičmi často hádal, najmä s matkou. V šestnástich rokoch odišiel z Odesy študovať matematiku do mesta Mykolajiv (Nikolajev). Už veľmi skoro sa stal presvedčeným marxistom a v roku 1897 založil revolučný „Juhoruský robotnícky zväz“.
Za svoje politické aktivity bol vylúčený z vysokej školy a v roku 1902 deportovaný cárskymi úradmi na Sibír. Prvý raz unikol a opustil zem pod menom Trockij (ktoré si požičal od väzenského dozorcu) a vydal sa do Veľkej Británie. Tu sa pridal k V. I. Leninovi, J. O. Martovovi, G. V. Plechanovovi a iným ruským sociálnym demokratom, ktorí v exile vydávali noviny Iskra. Ako redaktor týchto novín, do ktorých písal pod pseudonymom Trockij, rýchlo získal politický vplyv.
Po rozdelení sociálnych demokratov na boľševikov a menševikov najskôr podporoval menševikov, ale napriek názorovým konfliktom s Leninom sa snažil robiť sprostredkovateľa medzi oboma názorovými prúdmi. V tom istom roku bol po návrate domov znovu deportovaný na Sibír. Bol jedným z účastníkov revolúcie v Petrohrade v rokoch 1905 – 1906 a znovu bol deportovaný na Sibír, odkiaľ sa mu opäť podarilo ujsť. O rok neskôr bol v exile znovu. Vydržal tam až do roku 1917.