Pozemková reforma v Čínskej ľudovej republike

Pozemková reforma bol sociálny prevrat v Čínskej ľudovej republike vedený Komunistickou stranou Číny v rokoch 1946 – 1952. Počas tejto reformy bolo prerozdelených približne 2,8 miliónov m² pôdy medzi 310 miliónov farmárov.

Muž číta zákon o pozemkovej reforme

Obdobie občianskej vojny

Po skončení vojny s Japonskom v roku 1945 sa Čína opäť ocitla v občianskej vojne, kedy pokračoval nevyriešený spor Komunistickej strany Číny a nacionalistickej strany Kuomintang. Čankajšek požadoval okamžité vyriešenie sporov s komunistami v Číne, Mao Ce-tung si bol touto skutočnosťou vedomý a dal rozkaz na tzv. Direktívu 4. mája. Tento rozkaz bol predobraz pozemkovej reformy, ktorý slúžil ako skúška, či bude pozemková reforma efektívna. Pre Mao Ce-Tunga bola otázka reformy a prerozdelenia pôdy medzi roľníkmi jednou z najdôležitejších, ktoré bolo potrebné vyriešiť. V júni 1946 bola direktíva zavedená v regióne Čcha-cha-er, po prvotnom uistení bola zavedená aj v regiónoch Ťi-ťin, Ťi-nan, Ťi-čung a Ťi-tung. V roku 1947 sa táto direktíva dotkla ďalších 10 regiónov. 1. apríla 1948 Mao Ce-tung adresoval kádrom, aby sa spoľahli na chudobných farmárov, aby spojili roľníkov a aby odstránili pozostatky feudálneho systému. Týmto spôsobom sa mohla reforma šíriť oveľa rýchlejším spôsobom. V priebehu občianskej vojny bolo v tejto direktíve zahrnutých 145 miliónov poľnohospodárskej populácie.

Po založení Čínskej ľudovej republiky

V januári 1950 bola Ústredným výborom Komunistickej strany Číny zavedená inštrukcia na zriadenie pozemkovej reformy na celom území Čínskej ľudovej republiky. 30. júna bol štátnou radou Čínskej ľudovej republiky tento návrh schválený a uznesený zákon o pozemkovej reforme. Podľa novo prijatého zákona sa zrušilo vlastníctvo pôdy založené na feudálnom vykorisťovaní a zaviedlo sa roľnícke vlastníctvo pôdy s cieľom rozvíjať poľnohospodársku výrobu a pokračovať v industrializácii Číny. To v praxi znamenalo, že pôda veľkostatkárov, ale i kláštorov bola skonfiškovaná. Ďalej, pôda bohatých roľníkov, čo bola skupina definovaná vlastníctvom väčšieho množstva pôdy, ako potrebovala, avšak na rozdiel od veľkostatkárov na nej pracovali sami, prípadne si najímali pomocné sily, skonfiškovaná nebola, prípadne im bola zabavená len tá časť, ktorú už sami nevedeli obhospodáriť. Zákon potom zaručoval nedotknuteľnosť majetku stredných roľníkov a rozdelenie skonfiškovanej pôdy medzi chudobných roľníkov, ktorí mali menej pôdy, ako potrebovali na obživu a bezzemkov. Tento zákon sa začal aplikovať v zime 1950. Začiatkom roka 1953 bolo v Číne dôsledkom pozemkovej reformy prerozdelených viac ako 90% poľnohospodárskej pôdy čítajúc 2,8 miliónov m² vrátane veľkého množstva poľnohospodárskych zariadení medzi viac ako 300 miliónov farmárov a poľnohospodárov, feudálne vlastníctvo pôdy bolo týmto počinom odstránené.

Vplyv pozemkovej reformy

Po skončení Druhej čínsko-japonskej vojny patrilo 70 – 80% kultivovanej pôdy 10% obyvateľov, zvyšných 90% obyvateľov sa utápalo v chudobe a zaberalo zvyšných 20 – 30% kultivovanej pôdy, na ktorej nebolo možné vyprodukovať dostatok potravín pre také veľké množstvo obyvateľov. V dôsledku pozemkovej reformy bola pôda rozdelená medzi väčšinu obyvateľov, čím komunistická strana získala na svoju stranu takmer všetkých chudobných dedinčanov a poľnohospodárov, tí pociťovali nadobudnutím novej pôdy zadosťučinenia a plne podporovali komunistickú stranu ako v občianskej vojne, tak i v Kórejskej vojne.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pozemková reforma v Čínské lidové republice na českej Wikipédii.