Človek pekinský
Človek pekinský alebo človek vzpriamený pekinský (iné názvy: sinantrop(us), čínsky človek, staršie človek pekingský; lat. Homo erectus pekinensis, Homo pekinensis, ďalšie synonymá pozri nižšie) je poddruh človeka vzpriameného.
Rozsah pojmu upraviť
V užšom zmysle taxón zahŕňa len nálezy z Čou-kchou-tienu, v širšom zmysle aj podobné (t. j. najmä relatívne mladé) čínske nálezy (pozri nižšie).
Cameron a Groves 2004 taxón (podobne ako sa to robievalo istý čas v minulosti) spolu s najstaršími čínskymi nálezmi (okrem Homo erectus lantianensis) vyčleňujú ako samostatný druh človeka (potom samozrejme len pod názvom človek pekinský – Homo pekinensis) [1].
Schwartz a Tattersall 2005[2] tiež navrhujú samostatný druh, konkrétne môže byť podľa nich definovaný dvoma spôsobmi:
Homo pekinensis v širšom zmysle:
- Homo soloensis/„skupina N/S/N“ – nálezy Ngawi, Sambungmacan, a Ngandong
- Homo pekinensis v užšom zmysle – nálezy Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) a asi aj Nanking (Nanjing)
Synonymá upraviť
Ďalšie synonymá, okrem vyššie uvedených, sú: Sinanthropus pekinensis, Pithecanthropus pekinensis, Pithecanthropus steinheimensis pekinensis, Praehomo asiaticus sinensis, Praehomo sinensis, Sinanthropus pekingensis, (?) Pithecanthropus pekingensis, Pithecanthropus sinensis, Homo erectus sinensis.
Nálezy z Čou-kchou-tienu upraviť
Objav a opis upraviť
Vykopávky pod vedením Rakúšana menom Otto Zdansky, ktoré sa začali v roku 1921 v lokalite s názvom „Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) lokalita 1“ v Číne (presnejšie vo „Vrchu dračích kostí“ (po čínsky Lung-ku-šan, pchinjin: Longgushan) pri dedine Čou-kchou-tien 50 km od Pekingu), viedli najprv len k nálezom niekoľkých zubov. Jeden nález zuba z roku 1927 (nálezcom bol Švéd Birgin Bolin) primäl Kanaďana menom Davidson Black priradiť ho (spolu s nálezmi zubov z roku 1921 a 1923 z tej istej lokality) v tom istom roku do nového druhu menom Sinanthropus pekinensis (Black v texte opisu navrhol, aby sa opis priraďoval jemu aj Zdanskemu ako spoluautorovi, ale keďže autorom opisu je len Black, je jediným správnym autorom len Black). Black sa v tom istom roku 1927 ujal vedenia aj vykopávok. V roku 1928 sa v tej istej lokalite našli dve primitívne ľudské čeľuste a fragmenty lebky a v roku 1929 Číňan Wen-čung Pej (angl.: W. Ch. Pei, pchinjin: Bei Wenzhong) našiel prvú lebku sinantropa. Do roku 1937 (teraz už o. i. pod vedením Nemca F. Weidenreicha) sa v lokalite našli celkovo zvyšky vyše 14 lebiek, 147 zubov, 7 častí stehnovej kosti, dve ramenné kosti, jedna kľúčová kosť a jedna zápästná kôstka. V roku 1939/1940 F. Weidenreich druh Sinanthropus pekinensis spojil s druhom Pithecanthropus erectus do nového druhu nazvaného Homo erectus, ale zhruba do 70. rokov ešte niektorí autori stále klasifikovali čou-kchou-tienske nálezy ako Sinanthropus pekinensis či Pithecanthropus pekinensis (čo je jeden z alternatívnych názov).
V roku 1937 výskumy zastavil postup Japoncov. V roku 1941, počas druhej svetovej vojny, sa pôvodná zbierka nálezov stratila; špekuluje sa, že je zakopaná niekde v Číne, že sa potopila pri bombardovaní Pearl Harboru Japoncami alebo je niekde mimo Číny. Skutočnosť, že vykopávky boli spracované veľmi dôkladne a F. Weidenreich ich opísal veľmi podrobne, túto stratu minimalizuje [3]. Výskumy boli obnovené v roku 1949 a menšie nálezy ľudí z lokality sa uskutočnili v rokoch 1951, 1955 a 1966. V roku 1979 boli výskumy obnovené znova a dlhodobo, ale nové hominidné nálezy sú iba fragmentárne a našli sa hlavne kamenné nástroje (do roku 1998 sa ich našlo 17 000) a kosti 97 druhov zvierat.
Datovanie upraviť
Nálezy z Čou-kchou-tienu sa staršie datovali do asi 460 až 350 tisíc/(podľa Thurzo 1998) 230 tisícami rokov BP (niekde sa uvádzal začiatočný dátum až 600 000 rokov). Encyklopédia archeológie 1985 písala, že geologické datovanie zaraďuje nálezy do glaciálu mindel až do raného interglaciálu mindel-riss. Podľa nového datovania vrstiev, z ktorých nálezy pochádzali, z roku 2009 sú najstaršie nálezy staré 770 000 +/− 80 000 rokov, najmladšie sú staré 400 000 – 500 000 rokov.[4]
Charakteristika nálezov upraviť
Kosti sú ťažké, lebky sa zdajú pokročilejšie ako pri jávskom pitekantropovi. Lebková kapacita je priemerne 1 050 cm³ (podľa M. Thurza 1 043 cm³), absolútne však kolíše medzi 850 a 1 220 cm³. Čeľuste vystupujú dopredu, nejestvuje bradový hrboľ. Veľmi málo kostí človeka pekinského sa našlo v ich anatomických vzájomných vzťahoch.
Pôvodne sa predpokladalo, že jaskyne boli obývané nepretržite počas celého obdobia (vtedy datovaného na) 460 000 – 230 000 rokov, ale neskôr (ešte pred zmenou datovania) sa ukázalo, že šlo najmenej o tri samostatné časové jednotky osídlenia.
Homo erectus z Čou-kchou-tienu je geologicky a vývojovo mladšou formou človeka vzpriameného. Podľa vedno siedmich zachovaných fragmentov stehenných kostí sa usudzuje, že bol menšieho vzrastu ako jávsky Homo erectus (pitekantropus). Dosahoval výšku 150 – 165 cm, chodil vzpriamene. Vývojovo stojí vyššie ako poddruhy Homo erectus erectus i Homo erectus modjokertensis. Nálezy sa veľmi podobajú jávskemu Homo erectus, no majú trochu klenutejšie čelo a väčšiu kapacitu lebky.
Človek z Čou-kchou-tienu bol lovcom a zberačom (v jaskyni sa našli čerešňovité plody), lovil jelene, diviaky, kone, slony a nosorožce, našli sa aj rozštiepené kosti levov, šabľozubých tigrov a podobne.
Podľa M. Thurzu: Tmavé, takmer čierne, až šesť metrov hrubé sedimenty v Jaskyni dračích kostí slúžili celé desaťročia ako doklad o dlhodobom využívaní a udržiavaní ohňa. Ich podrobnejšie rozbory v druhej polovici 80. rokov ukázali, že mnohé z predpokladaných vrstiev popola sú iba dekalcifikované usadeniny organických zvyškov. Prítomnosť ohniska a využívanie ohňa hominidmi boli dokázané iba v najmladších vrstvách.
Čou-kchou-tienske nálezy sa tradične pokladali aj za dôkazy kanibalizmu – a to najmä pre ich fragmentárny stav a predpokladané stopy po zárezoch a zásekoch. Ich prehodnotenie ukázalo, že chýbanie tvárových a bazálnych častí lebiek a stopy na ich povrchu sú dôsledkom opakovaného zrútenia sa stropu jaskyne a aktivity mäsožravcov – najmä hyeny jaskynnej a dikobraza.
Ďalšie nálezy upraviť
M. Thurzo 1998 pod človeka vzpriameného pekinského zaraďuje aj zuby z nálezísk Paj-lung-tung (pchinjin: Bailongdong) v okrese Jün-si (Yunxi) v provincii Chu-pej (Hubei) a Lung-ku-tung (Longgudong, nie je zhodné s lokalitou Longgupo) v okrese Jün-sien (Yunxian) v tej istej provincii, datované približne na 500 000 rokov BP.
Mladšie nálezy, ako Che-sien (Hexian), Ťin-niou-šan (Jinniushan) atď., pripisované pôvodne človeku pekinskému, patria podľa novších názorov zrejme pod druh Homo heidelbergensis (aj keď staršie nálezy z tejto mladšej skupiny, napr. Che-sien, sa aj dnes ešte často zaraďujú aj pod druh Homo erectus, teda pod človeka pekinského).
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. (prvý odsek vo Filite je prebratý z Encyklopédie archeológie 1986)
- Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998 http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/6_kap.php Archivované 2009-01-07 na Wayback Machine
- heslá Čou-kchou-tien a Sinanthropus pekinensis in: Encyklopédia archeológie 1986
- https://web.archive.org/web/20061208220758/http://www.chineseprehistory.org/table.htm (človek pekinský je hneď prvý riadok)
- https://web.archive.org/web/20070203003845/http://www.chineseprehistory.org/pics3.htm#zkdskl1
- ↑ David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
- ↑ Schwartz, J. H., Tattersall, I.: The Human fossil record IV, 2005
- ↑ Delson, E.:Encyclopedia of human evolution and prehistory, 2000; http://german.cri.cn/chinaabc/chapter14/chapter140404.htm Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- ↑ Guanjun Shen, Xing Gao, Bin Gao, Darryl E. Granger: Age of Zhoukoudian Homo erectus determined with 26Al/10Be burial dating in: Nature, Vol. 458, 2009, str, 198 – 200; http://veda.sme.sk/c/4345232/pekinsky-praclovek-ostarel-o-200-tisic-rokov.html