Predmet filozofie
Predmet filozofie nie je presne definovaný. Predmetom je mimoriadne obsahovo široký záber ľudskej skúsenosti so svojím bytím a so svetom navôkol. Avšak zostáva pravdou, že tak či onak každý filozof, laik alebo odborník, odpovedá na aspoň jednu z Kantových otázok.
Predmetom filozofie sú najvšeobecnejšie stránky a enigmatickosť miesta človeka vo svete.
Predmetom filozofie je to, čo tvorí základ, čo je podmienkou, čo umožňuje skúsenosť. Charakter dôvodov a podmienok našej skúsenosti je taký, že skúsenosť síce umožňujú, ale samé nie sú predmetom skúsenosti; nie sú zmyslami postihnuteľné. Filozofia je schopná postihnúť a vyjadriť ich v podobe abstraktne všeobecných pojmov, ako napr. pojmu bytia, pojmu súcna, pojmu transcendentna, pojmu šťastia, pojmu dobra a pod.
Predmetom filozofie sú najvšeobecnejšie tendencie, vlastnosti, vzťahy všetkých sfér bytia (zmyslami postihnuteľného i transcendentného), logika celostnosti javu i sveta ako takého.
Podľa Hegela je predmetom filozofie absolútno vo svojom vnútornom a nevyhnutnom vývoji.[1]
Sokrates tvrdil, že predmetom filozofie je človek, bytosť, ktorá by mala umne využívať svoj rozum na to, aby získala plnosť šťastia. Filozofia by sa teda mala zaoberať otázkami šťastia, usmerňovať človeka v jeho eticko-rozumovej činnosti, a zároveň ho má odvádzať od všetkého, čo je vonkajšie, náhodné a čo by ho mohlo odtřhať od božskej vnútornej dokonalosti. Filozofia má vytvoriť aristokratického mudrca.[2]
Veľký filozof Immanuel Kant v jednom liste napísal, že sa vo svojom celoživotnom filozofickom diele snažil odpovedať na 4 základné otázky:
- Čo môžeme vedieť?
- Čo máme robiť?
- V čo smieme veriť?
- Čo je človek?
Prvá otázka sa týka ľudského poznania. Aký je svet a ako si ho mám predstaviť? Čo v ňom môžem vedieť? A môžem v ňom vedieť vôbec niečo istého? Aký je svet? Čo je krása? Čo je realita? Čo existuje?
Druhá otázka sa týka ľudského konania. Ako mám viesť svoj život? O čo sa môžem rozumne usilovať a o čo sa usilovať mám? Ako sa mám správať k svojim blížnym? A ako k ľudskej spoločnosti? Ako sa ona má správať ku mne?
Tretia otázka sa týka ľudskej viery. Hľadá zmysel. Súčasťou otázky je i otázka: „Je možné vôbec na otázky viery a zmyslu odpovedať?
Štvrtá otázka je otázkou sebaporozumenia človeka.
Referencie
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.