Psinka
Psinka (lat. febris catarrhalis et nervosa Canum) je vírusové ochorenie, ktoré postihuje rozličné zvieratá,[1] medzi ktoré patria domestifikované i divoké druhy psov, kojotov, líšiek, pand, vlkov, fretiek, skunkov, medvedíkov čistotných a mačkovitých (aj keď u mačiek sa vyskytuje skôr mačacia psinka alebo tzv. panleukopénia), taktiež i plutvonožcov, niektoré primáty a rôzne ďalšie druhy. Tento vírus nepostihuje ľudí.
| Psinka | |
.jpg) Cytoplazmové bunkové inklúzie vírusu psinky | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
U psovitých postihuje psinka niekoľko orgánových systémov, vrátane gastrointestinálneho traktu a dýchacej sústavy, miechy a mozgu. Medzi bežné symptómy patria vysoká horúčka, zapálenie očí a výtoky z očí či nosa, ťažkosti s dýchaním a kašeľ, vracanie a hnačka, strata chuti do jedla a letargia a stvrdnutie nosa a stupají. Toto vírusové ochorenie môže byť sprevádzané sekundárnymi bakteriálnymi infekciami a môže sa prejavovať vážnymi neurologickými symptómami.
Psinka je spôsobená jednovlákonovým RNA vírusom Morbillivirus canis (v zahraničnej literatúre často pod skratkou CDV z Canine distemper virus) z čeľade Paramyxoviridae (z rovnakej čeľade pochádzajú vírusy, ktoré spôsobujú osýpky, mumps a bronchiolitídu u ľudí). Táto choroba je veľmi nákazlivá a prenáša sa vzduchom.[2] Morbidita a mortalita sa môžu medzi rôznymi druhmi zvierat veľmi líšiť, pričom u nevakcinovaných fretiek je úmrtnosť až 100 %. Aj keď u domácich prosv má akútna generalizovaný forma psinky vysokú mieru úmrtnosti, dĺžka trvania a vážnosť ochorenia závisia hlavne na veku zvieraťa, imunite a na virulencii kmeňa vírusu.[2][3] Napriek rozšírenému očkovaniu v mnohých oblastiach ostáva psinka vážnym ochorením psov a než bolo očkovanie dostupné bola hlavným dôvodom úmrtí psov na infekčné ochorenia.[4]
História
upraviťV Európe sa psinka poprvé objavila v Španielsku v roku 1761.[5] Edward Jenner ju opísal v roku 1809[5] a v roku 1905 francúzsky veterinár Henri Carré zistil, že toto ochorenie je spôsobené vírusom.[5] Carrého zistenia boli popierané anglickými výskumnikmi až do roku 1926, kedy Patrick Laidlaw a G.W. Dunkin skutočne potvrdili vírusový pôvod ochorenia.[5]
Prvú vakcínu vyvinul Talian Vittorio Puntoni.[6] V rokoch 1923 a 1924 publikoval dva články, v ktorých opísal prídavok formalínu do mozgového tkaniva nakazených psov, čím vytvoril vakcínu, ktorá úspešne potlačila vznik choroby u zdravých psov.[6] Komerčná vakcína bola vyvinutá v roku 1950, avšak kvôli jej obmedzenému použitiu je toto ochorenia stále bežné u mnohých populáciách zvierat.[7]
Referencie
upraviť- ↑ canine distemper – Invasive Species Compendium – CABI [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b Canine Distemper in Terrestrial Carnivores: A Review. Journal of Zoo and Wildlife Medicine, December 2000, s. 441–451. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. DOI: 10.1638/1042-7260(2000)031[0441:CDITCA2.0.CO;2]. PMID 11428391.
- ↑ Cross-species transmission of canine distemper virus – an update. One Health, 13 September 2015, s. 49–59. DOI: 10.1016/j.onehlt.2015.09.002. PMID 28616465.
- ↑ Animal Health [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-11-07 z originálu.
- ↑ a b c d APPEL, MJG; GILLESPIE, JH. Volume 11 of the series Virology Monographs / Die Virusforschung in Einzeldarstellungen. Vienna : Springer Vienna, 1972. ISBN 978-3-7091-8302-1. Canine Distemper Virus, s. 1–96.
- ↑ a b Grease, anthraxgate, and kennel cough: a revisionist history of early veterinary vaccines. Advances in Veterinary Medicine, 1999, s. 7–24. DOI: 10.1016/S0065-3519(99)80005-6. PMID 9890006.
- ↑ The Evolutionary and Epidemiological Dynamics of the Paramyxoviridae. Journal of Molecular Evolution, 2008, s. 98–106. DOI: 10.1007/s00239-007-9040-x. PMID 18217182.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psinka
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Canine distemper na anglickej Wikipédii.